Teľatá ustajnené v komerčne dostupných, plastových vonkajších individuálnych ustajňovacích búdkach, tzv. iglu, ktoré v lete stoja nechránené na páliacom slnku, sú vystavované obrovským horúčavám. Čo sa dá proti tomu robiť?
Hlavná výhoda odchovu v búdkach je výborné vetranie a zminimalizované šance na prenos chorôb. Avšak na teplotný stres teliat sa akosi zabúda a problém sa často zanedbáva. Teľatá majú síce väčšie požiadavky na teplo ako dospelý hovädzí dobytok, ale pri vonkajšej teplote nad 25 °C už hľadajú tienisté miesta. Ako tienisté útočisko im slúži predovšetkým najbližšie iglu. Ak však počas horúcich letných dní slnko páli dlhé hodiny priamo na iglu, môžu sa tieto chrániace búdky zmeniť na žeravú pec.
Obmedzený vnútorný priestor - plánovaný hlavne na to, aby sa pri chladnom počasí postupne cez telesnú teplotou teliat ohrial - sa pre ne stáva tepelnou pascou. Tej často teľa nemôže uniknúť, lebo mimo iglu nie je chránené a je vystavené slnečným lúčom. Hlavne tmavé zvieratá sa zahrievajú náramne rýchlo. Tepelný stres sa zvýrazňuje pri nedostatku pitnej vody. Teľatá na vysokú teplotu vzduchu reagujú obmedzením príjmu krmiva, znížením pohybu, vyhľadávaním tieňa alebo vetra, zrýchlením dýchania a zvýšením potenia. Keď nemôžu pri zväčšujúcej sa tepelnej záťaži udržať tepelnú rovnováhu pôsobením obranných mechanizmov, nastáva vzostup telesnej teploty, čo môže viesť až k úhynu.
Teľatá musia mať prístup k čerstvej a čistej pitnej vode v každom čase. Najlepšie je vodu podávať jednu hodinu po napojení mliekom alebo mliečnou náhradkou. Niekedy sa argumentuje tým, že zvýšený príjem vody súvisí so zrážacím procesom v sleze, čo môže zapríčiniť alebo zhoršiť hnačku. Celkový príjem vody si čiastočne reguluje samotné teľa tak, že pri napájaní mliečnou náhradkou s nízkou koncentráciou sušiny prijíma menej doplnkovej vody pitím, zatiaľ čo teľatá kŕmené mliečnou náhradkou s vyšším podielom sušiny vypijú doplnkovej vody viac. Teľatá sa zahltia pitnou vodou len v prípade ponúknutia vody prvýkrát alebo po dlhom čase; nestáva sa to u teliat, ktoré majú pitnú vodu stále k dispozícii. Možnosť stáleho prístupu k vode podporuje skorý príjem kŕmnej zmesi a zvyšuje celkový príjem objemových krmív.
Celý článok si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NIVINÁCH č. 32.
