Východoslovenská nížina je oblasť, ktorá je charakteristická rozsiahlymi rovinatými oblasti nachádzajúcimi sa v nadmorskej výške okolo 150 až 200 metrov. Vďaka tomu je tu ideálne podnebie a podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. V samom srdci Východoslovenskej nížiny, vo Veľkých Raškovciach, hospodári Podielnické družstvo SKARABEUS-AGRO Veľké Raškovce, ktoré sa podieľa nielen na zveľaďovaní krajiny, ale taktiež významne prispieva k rozvoju agroturistiky v regióne.
RN Reportáž
Podielnické družstvo SKARABEUS-AGRO Veľké Raškovce vzniklo roku 1995, po rozpade RD Rozkvet Oborín. V roku 2006 sa zmenil štatutárny orgán – predstavenstvo družstva. Hlavným predmetom činnosti družstva bola a je poľnohospodárska prvovýroba, a rôzne služby pre poľnohospodárov. Na zanedbanom hospodárskom dvore vo Veľkých Raškovciach začínali takpovediac od nuly, keďže bolo potrebné najprv zrekonštruovať zdevastované ustajňovacie priestory a následne zaobstarať dobytok. Viac než sto kusov hovädzieho dobytka a ovce, kde neskôr začali aj s rozmnožovaním, to boli začiatky živočíšnej výroby Podielnického družstva vo Veľkých Raškovciach. Chotár s výmerou 800 ha sa spočiatku nachádzal iba v katastri obce Veľké Raškovce, neskôr pribrali pôdy aj v susednom katastri, v Malých Raškovciach s rozlohou približne 500 ha a ďalej zhruba 1200 ha v Kucanoch a Oboríne, z čoho bolo pre rastlinnú výrobu využiteľných do 700 ha pôdy, keďže ostatná časť výmery sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti, prípadne sa premenila na les. „Výmera, ktorú sme donedávna každoročne obhospodarovali bola na úrovni cca do 2000 ha poľnohospodárskej pôdy, avšak vplyvom skupovania pôdy zahraničnými investormi sme prišli zhuba o 400 ha. Aktuálny stav je od 1500 do 1600 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho aktívne využívanej ornej pôdy s produkčným potenciálom je do 600 ha. Ostatná časť výmery sú trvalé trávne porasty. Pomerne nízko položené pozemky s nadmorskou výškou tesne nad 100 m.n.m. sú v mnohých prípadoch podmáčané. Aj z toho dôvodu sme sa tieto parcely rozhodli využívať ako TTP. Čo sa týka časti živočíšnej výroby, tam sa zameriavame na hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka, kde to bolo spočiatku iba plemeno slovenské strakaté, dnes je zloženie dobytka už o niečo pestrejšie. Okrem toho, že sa v priebehu rokov zvyšovali stavy, pribudol taktiež sivý stepný dobytok, ktorý sme doviezli z Maďarska. Celkom chováme viac než 600 ks hovädzieho dobytka, z čoho je viac než sto kusov sivý stepný dobytok. Na hovädzí dobytok sa v našom prípade musíme zameriavať, keďže TTP zaberajú väčšiu časť výmery, ktoré po kosbe využívame ako pastvu,“ uviedol predseda Ing. Bc. Tichomír Bucsko.
Viac v RN č. 34
