Škodlivý organizmus - bodruška hrušková (Janus compressus) je v súčasnosti rozšírený v celej Európe. V podmienkach Slovenska je početne zastúpená v teplých južných krajoch.
V oblastiach s vhodnými podmienkami, kde sa vyskytuje vo vyššom zastúpení, spôsobuje značné škody. V škôlkach s hostiteľskými rastlinami (hruška obyčajná, ojedinele jabloň domáca) spôsobuje najväčšie straty.
Táto pomerne malá osička sa z kukly liahne na jar. Prezimuje iba kukla, ktorá sa počas zimného obdobia nachádza v letoraste, ktorý v priebehu leta vyhrýzla larva. Pre samičky sú typické závitnicovité vpichy v letorastoch, po ktorých zostávajú čierne skorkovatené bodky. Samičky zásadne vyhľadávajú vypučané letorasty. V najspodnejšej dierke v letoraste samička položí iba jedno vajíčko, ktoré má biele sfarbenie. Po vyliahnutí larvičiek sa vývin značne spomaľuje, končí až koncom septembra. V tomto období larvy v jednotlivých výhonkoch pomaly vyžierajú chodbičky, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 0,10 m. Larva prezimováva v riedkom zámotku. Pre škodcu je typická tvorba iba jednej generácie za rok.
Prítomnosť bodrušky hruškovej na hostiteľských rastlinách môžeme najčastejšie zistiť v priebehu mája. Je to obdobie, kedy mladé hruškové letorasty začnú na koncoch náhle vädnúť a neraz celé očernejú. Zároveň na letoraste hrušky po obvode pozorujeme niekoľko vpichov, ktoré sú v podobe závitnice. K vädnutiu a usychaniu dochádza práve vďaka vpichom, pretože dochádza k porušeniu letorastu, ktorý vädne, hákovito sa ohýna, zhnedne, sčernie až pomaly uschýna. Niektoré z príznakov napadnutia hrušiek bodruškou hruškovou môžu pripomínať vädnutie a hnednutie výhonkov, ktoré nastáva pri baktériovej spále jadrovín (Erwinia amylovora). Poškodenia však možno od seba spoľahlivo odlíšiť, pretože pri poškodení výhonkov bodruškou hruškovou pozorujeme vpichy v tvare závitnice. Ďalším zásadným znakom rozlíšenia poškodenia je aj vyliahnutá larva škodcu, zatiaľ čo vnútorné pletivá výhonkov sú zelené a odumieranie pletív ďalej nepokračuje. Opačné symptómy pozorujeme pri baktrériovej spále jadrovín. Dochádza k sfarbeniu pletív na hnedo alebo až čierno a zároveň odumieranie pokračuje vo výhonkoch stále hlbšie. Prítomný je aj baktériový sliz.
Najčastejší výskyt bodrušky hruškovej je pozorovaný v sadoch a záhradách, ktoré nebývajú dostatočne ošetrované. Jej prítomnosť je však ťažko spozorovateľná, pretože napadnuté stromy zvyčajne bez veľkých problémov nahradia stratenú listovú plochu.
Najúčinnejšou ochranou je odstránenie napadnutých koncov výhonkov a ich následné zneškodnenie, resp. spálenie.
Ing. Ivana HORVÁTHOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
