Často sa na rôznych fórach hovorí o vyrovnaní úrovne podpory pre poľnohospodárov s ostatnými krajinami EÚ. Súčasťou celkového objemu podpory je aj podpora zo štátnych zdrojov. O tom, aká vysoká by táto národná obálka mala byť a na čo by mala byť použitá, sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Gabrielom Csicsaiom.
Na jeseň sme nemali núdzu o zrážky, pomohlo to ešte poľnohospodárom vylepšiť tohoročné úrody?
Čo sa týka priamo výnosov, žiaľ už bolo po „hodine dvanástej“. Sú regióny, kde sú priemerné úrody kukurice 3 tony z hektára a to hovorí samé o sebe. Možno, keby bola dlhá a teplá jeseň, pri objemových krmivách ako lucerna a trávy by ešte mohla byť nejaká tá výdatnejšia posledná kosba, ale aj tá by dokázala len zmierniť katastrofálny výpadok v tomto roku.
Plánuje ministerstvo pomôcť priamo poľnohospodárom pri sanovaní strát spôsobených suchom?
Pravdou je, že v suchých rokoch, akým bol aj tento rok, sa zíde každé euro. Komoditné zoskupenia volajú po nejakej kompenzačnej podpore, a majú pravdu. Situáciu farmárom komplikuje aj to, že sú extrémne rozdiely nielen medzi regiónmi, ale aj v rámci nich. Suchom bol najviac postihnutý juhozápad krajiny, pričom na východe bolo vody dostatok. Myslím si, že by sa mali nájsť dodatočné zdroje v rozpočte z rezervy - ako napr. koncom minulého roka pre pestovateľov hrozna - na pomoc najviac postihnutým odvetviam, resp. regiónom. Sucho, resp. sanovanie následkov sucha bez zdrojov nepôjde. Otázka znie: odkiaľ ich zobrať? Preto si myslím, že je najvyšší čas otvoriť a natrvalo doriešiť otázku tzv. národnej obálky – čiže podpory financovanej priamo zo štátneho rozpočtu. Poľnohospodári na Slovensku majú široko ďaleko neporovnateľne najnižšiu domácu podporu oproti susedným štátom. Stačí sa pozrieť do Česka, o Maďarsku ani nehovoriac... Ak porovnáme podmienky v poľnohospodárstve a situáciu s Českom, naša národná obálka by mala byť niekde na úrovni 70 miliónov eur.
Viac sa dočítate v 45. vydaní Roľníckych novín
