Vo Zväze obchodu SR sú organizovaní slovenskí obchodníci. Najväčšími a najznámejšími členmi tohto zväzu sú dobre známe COOP Jednota, CBA a Fresh (Labaš) a ďalšími členmi sú strední a malí obchodníci. Nadnárodné obchodné reťazce sa zo Zväzu oddelili pred niekoľkými rokmi a vytvorili si Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO). O názore Zväzu obchodu na pripravovanú novelu Zákona o neprimeraných obchodných podmienkach sme hovorili s jeho prezidentom Martinom Katriakom.
Často sa hovorí, že za nedostatok slovenských potravín na pultoch obchodov a aj za problémy s odbytom slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych produktov sú čiastočne zodpovední obchodníci. Ako to vidíte vy?
My dobre chápeme, že po zmene režimu sa poľnohospodári dostali do istých problémov, ale rozhodne slovenskí obchodníci nie sú tí, ktorí to spôsobili. Nemôžeme za rozpad pôvodných družstiev, ani za to, že zaniklo mnoho potravinárskych firiem. Stále tvrdíme, že slovenské potraviny sú výborné a je škoda, že Slovensko nedokáže pokrývať potreby trhu tak, ako tomu bolo ešte donedávna. Môžem za slovenských obchodníkov povedať, že naša spolupráca s potravinármi a niekde aj poľnohospodármi je na veľmi slušnej úrovni.
Podľa údajov MPRV SR je však potravinová sebestačnosť SR zhruba na úrovni okolo 40%. Ak chceme spotrebiteľom ponúkať kompletný sortiment potravín, nutne tu zostáva potreba objednávok u zahraničných dodávateľov. Preto sa my sa necítime byť tými, ako sa to často prezentuje, ktorí spôsobujú problémy slovenského poľnohospodárstva a slovenskej potravinárskej výroby. Je veľmi zlé, že mnohé slovenské tradičné podniky už nie sú v slovenských rukách, alebo zanikajú. Zo zhruba 260 základných dodávateľov pre systém COOP Jednota Slovensko je asi 106 takých, ktorých materské podniky sú v zahraničí a na Slovensku majú iba prevádzku. Takže u mnohých výrobkov, ktoré sú podľa definície MPRV SR považované za slovenské, je ich skutočne slovenský pôvod otázny.
Je podľa vás Zákon o neprimeraných podmienkach na Slovensku potrebný?
S výrobcami potravín sa stretávame na konferenciách a rôznych rokovaniach a všetci nám tvrdia, že ako nástroj na odstránenie prípadného pnutia nevidia tento zákon. Vzťah medzi nami a slovenskými potravinármi je dobrý a akékoľvek umelé zasahovanie nie je vhodné. Ak už je potrebné niečo riešiť, malo by to riešenie byť komplexné a zahŕňať nielen vnútroštátnych účastníkov, ale aj zahraničných. Takže ak je takýto predpis potrebný, nech ho vydá Európska komisia a rieši sa problém na európskej úrovni a z toho nech sa potom odrazí národná legislatíva. Na slovenskej úrovni totiž ide o politické rozhodnutie, politik sa rozhodol a zákon bol na svete. Zákon o neprimeraných podmienkach platí od roku 2003 v rôznych podobách. V roku 2010 ho vláda zrušila. S príchodom ďalšej vlády v roku 2012 sa opäť vrátil. Zaujímavé je, že tie dva roky takýto zákon nikomu nechýbal. Na európskej úrovni je prijímanie nariadení oveľa komplikovanejšie. Na jednej strane sú poľnohospodári, na druhej strane obchodníci a musí sa dosiahnuť konsenzus.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 47
