Tento jav bol spozorovaný na slovenských včelniciach hlavne v období posledných piatich rokov. Rovnako na poľnohospodársky intenzívne využívanom juhu, tak i severných oblastiach s pastvinami a horskými lúkami.
Krajina, ktorá časoch príchodu prvých Slovanov voňala mliekom a medom, vonia agrochémiou. V niekoľko sto hektárových lánoch husto siatych obilnín vlniacich sa ako more v teplom vetre prinášajúceho žatvu, nenájdete steblo trávy či buriny. Pohľad potešujúci gazdu - obilninára, pre včelára však „zelená púšť“.
Uplatnenie systémových pesticídov, najmä však druhu neonikotinoidov navodilo v agrosektore celosvetovo zníženie nákladovosti a celkové zjednodušenie likvidácie burín a škodlivého hmyzu na agrokultúrach pri výrobe potravín. Stačilo však iba niekoľko desiatok rokov ich intenzívneho využívania (na Slovensku zhruba od roku 1995) a ich negatívne následky sa začínajú prejavovať v poškodenosti ekosystémov, narušenej biodiverzite. Z národných parkov Európy (napr. Nemecko) sa vytratili mnohé spoločenstvá hmyzu či motýľov. Úbytok biomasy predstavuje až 75 %. Včela ako bioindikátor čistoty životného prostredia tieto negatíva signalizuje s veľmi presvedčivou určitosťou.
Čo vidí včelár v úli? Menej včiel na plástoch, v uličkách, a to v každom časovom období včelárskeho roka. Včiel začalo postupne ubúdať od roku 2005. To už v miere, že to včelár postrehol i vizuálne. Je k tomu potrebné dostatočne dlhé pozorovacie obdobie a široká početnosť vzorky (niekoľko stoviek včelstiev), aby sa takéto konštatovanie mohlo vyniesť na svetlo sveta ako hodnoverné, pretože len päťdesiat rokov dozadu sa desiatky, stovky rokov okolo včiel nič nemenilo.
Celý článok Ing. Tibora Jókayho je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 6.
