Lúky a pasienky, pod spoločným názvom trvalé trávne porasty sú prírodné, poloprírodné, ale i vysiate rastlinné spoločenstvá. Značné rozdielnosti prírodných podmienok Slovenska (geografické, klimatické, geologické i pôdne) vyvolávajú veľkú pestrosť prirodzených a poloprirodzených trávnych porastov. V rôznych podmienkach majú rozdielne floristické zloženie, inú produkčnú schopnosť, iné rozdielne úrody cez vegetačné obdobie.
Pokles využívania trávnych porastov v našich podmienkach trvá minimálne už niekoľko desaťročí, v podstate od prechodu zo systému pasenia na systém celoročného chovu zvierat v maštaliach. V súčasnosti, resp. v nedávnej minulosti, došlo vplyvom vonkajších ekonomických faktorov k znižovaniu stavov hospodárskych zvierat, čím sa proces opúšťania lúk a pasienkov výrazne zintenzívnil. Pri celkovej výmere cca 880 000 ha trvalých trávnych porastov (TTP) na Slovensku je približne už 40 % nevyužívaných, a to v rôznom stupni zarastania. Procesom pustnutia sú ohrozené najmä horské a podhorské lúky a pasienky, ktoré predstavujú viac ako 80 % z celkovej výmery TTP. Z ekologického, ale aj ekonomického hľadiska sa poľnohospodárska výroba aj v týchto oblastiach preorientovala na výrobu objemových krmovín na ornej pôde, čoho dôsledkom je aj útlm obhospodarovania lúk a pasienkov.
Pri sekundárnej sukcesii na trávnych porastoch dochádza k redukcii biodiverzity: v pôde sa začína hromadiť vysoká zásoba burinných druhov, zhoršuje sa pôdna reakcia, v poraste sa presadzujú alergénne druhy, dochádza k vyplavovaniu dusíka, draslíka, vápnika a ďalších živín.
Celý článok prof. Richarda Pospíšila z SPU Nitra je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 14, v Téme týždňa TECHNIKA PRE VYUŽÍVANIE TTP.
