Dosiahnutie efektívnej produkcie hovädzieho dobytka si vyžaduje vysokú kŕmnu hodnotu krmovín zaradených do kŕmnej dávky zvierat. Táto hodnota sa skladá z dvoch častí: úrody a kvality.
Úrodu možno považovať za kľúčový faktor ovplyvňujúci efektívnosť nákladov vynaložených na hektár. Pre zvieratá a ich produkciu je však oveľa dôležitejšia kvalita, ktorú charakterizuje celý rad chemických látok a ukazovateľov ovplyvňujúcich nutričnú hodnotu a produkčnú účinnosť.
Situácia s pestovaním trávnych porastov u nás je za posledné roky ustálená. Názorne to ukazuje graf, z ktorého vidíme, že za posledných 10 rokov boli výkyvy v pestovateľských plochách trvalých trávnych porastov minimálne. Síce sme zaznamenali zdvojnásobenie pestovania trávnych porastov na ornej pôde od roku 2006 do roku 2011, ale na celkových pestovateľských plochách trávnych porastov sa to výrazne neodrazilo.
Pri extenzívnom obhospodarovaní nie je možné, aby trávne porasty poskytli nutrične hodnotné krmivo. Na to je potrebné ich cielené intenzívne pestovanie. Optimálne je, ak sa pestujú šľachtené produkčné druhy tráv na ornej pôde (tabuľka). Vyžaduje si to intenzívne dusíkaté hnojenie, pričom minimálna potreba pre zabezpečenie 3 - 4 kosieb je 200 - 250 kg N / ha. V bežných podmienkach našich podnikov hnojenie dočasných trávnych porastov nedosahuje odporúčané optimálne dávky, napriek tomu situáciu spojenú s ich pestovaním na ornej pôde považujeme za pomerne dobrú.
Horšia situácia je s trvalými trávnymi porastami - kosnými lúkami. Poklesy stavov hovädzieho dobytka a ostatných prežúvavcov prirodzene znížili potrebu výroby objemových krmív. Z toho dôvodu došlo pri obhospodarovaní trvalých trávnych porastov za posledných 20 rokov k zníženiu ich využívania až o 35 % plôch. Porasty, ktoré sú ešte využívané sú z pestovateľského hľadiska dosť často zanedbávané a hnojené v minimálnej miere alebo aj vôbec. V dôsledku extenzívneho hospodárenia dochádza na lúkach k vysokému výskytu menej hodnotných bylín, ktoré vytláčajú produkčné druhy tráv zo svojich stanovíšť a znižujú energetickú hodnotu vyprodukovanej biomasy.
Celý príspevok Ing. Ľubice Rajčákovej, PhD. z NPPC - VÚŽV je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 17.
