Ošípané sa cítia najlepšie v prostredí, ktoré kladie najmenšie nároky na ich termoregulačný systém.
Pásmo tepelnej rovnováhy pre jednotlivé ošípané sa pohybuje je od 20 do 22 °C, pre skupinovo ustajnené ošípané od 16 do 18 °C. Pri teplote nad 24 °C ošípané prijímajú menej krmiva, sú nepokojné a viac sa pohybujú. Pri vyššej teplote sa nepokoj zvyšuje až do stresovej situácie.
Pri výkyvoch teploty nad hornú kritickú teplotu je ovplyvňovaný metabolizmus, čo má dopad na úžitkovosť a zdravotný stav ošípaných. Pre ošípané sa za kritické teploty považujú teploty 26 °C a vyššie. Tepelný stres tiež mení ich správanie. Všeobecne sa odporúča ošípané chovať pri teplote asi o 3 °C vyššej ako je dolná kritická teplota.
Pokiaľ sa teplotné podmienky prostredia dostanú mimo hranicu termoneutrálnej zóny, dochádza k zníženiu rastovej schopnosti ošípaných a s tým súvisiacej zhoršenej konverzii krmiva. Prasniciam stačí teplota v rozpätí od 16 do 22 °C, zatiaľ čo prasiatka hneď po narodení si v odpočinkovom priestore vyžadujú teplotu 28 až 32 °C. Po dosiahnutí veku 3 až 4 týždňov môže teplota klesnúť na 22 °C.
Relatívna vlhkosť sa pri jednotlivých kategórií odlišuje len málo. V prasníku by sa mala pohybovať od 50 do 70 % a rovnaká vlhkosť sa odporúča aj pri odchove prasiatok. Rýchlosť prúdenie vzduchu veľmi účinne pôsobí na pohodlie zviera, čo však nemožno povedať o prievane najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Odporúčaná rýchlosť prúdenia sa pohybuje od 0,5 do 2 m.s-1. Keďže prievan v kombinácií s vysokou relatívnou vlhkosťou vzduchu môže prasiatkam a odstavčatám spôsobovať zápalové ochorenia, tu sa odporúča rýchlosť prúdenia vzduchu 0,3 m.s-1.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 32.
