Bravčové mäso je mäso pochádzajúce z domácej ošípanej, má sýtoružovú farbu, svalové vlákna sú prerastené tukom a majú vyššiu energetickú hodnotu. Na Slovensku má najväčší podiel zo spotreby všetkých mias. Spolu s hydinou a hovädzím mäsom je to najčastejšie používané mäso v slovenskej kuchyni.
Bravčové mäso je aj najobľúbenejšie z dôvodu kulinárskych vlastností, skladovateľnosti a rýchlej prípravy ku konzumácii. Na vidieku je obľúbená rodinná tradícia vo forme domácich zakáľačiek, kde sa stretávajú celé rodiny a spolupracujú na výrobe domácich výrobkov ako sú klobásy, jaternice, tlačenka, paštéty a mnohé iné výrobky.
Chov ošípaných v nedávnej minulosti patril k najvýznamnejším odvetviam v poľnohospodárstve. Prakticky v každom poľnohospodárskom podniku chovali ošípané, dnes sa chovatelia zmestia do jednej miestnosti a nemusí byť ani veľká. Z odvetvia živočíšnej výroby bol chov ošípaných najsilnejší úsek, bola to najsilnejšia komodita, ktorá prinášala poľnohospodárom pravidelné finančné prostriedky - tržby, ktoré sa podieľali na hospodárskom výsledku a zabezpečovali financovanie celého podniku.
Dnes je situácia odlišná - kým v roku 1980 sme na Slovensku ešte chovali 2,8 mil. ošípaných, dnes ich chováme na úrovni 630-tisíc. Podobná situácia je aj v chove prasníc, keď sme v 80. rokoch chovali vyše 200-tisíc, tak dnes je to už len necelých 40-tisíc. Tento pokles stavov prasníc a ošípaných celkom bol zapríčinený viacerými faktormi, ale hlavne divokou privatizáciou, pri ktorej sa k riadeniu dostali dobrodruhovia, vytunelovali, čo sa dalo a nechali podniky s veľkými dlhmi napospas ďalšiemu osudu. Takýmto spôsobom boli zlikvidované veľké farmy, ktorých bolo zhruba 65 a dnes ich máme zopár, ktoré sa dajú spočítať na jednej ruke.
To isté sa udialo aj na mnohých poľnohospodárskych družstvách a farmách s chovom ošípaných. Nový spôsob podnikania v poľnohospodárstve, spojený s prechodom na tržné hospodárstvo mal taktiež veľký negatívny vplyv na likvidáciu živočíšnej výroby a samozrejme aj na chov ošípaných. Ďalším nemalým podielom sa o tento stav pričinili aj spracovatelia, ktorí načas neplatili za dodaný tovar, viackrát zmenili firmu, zadlžovali chovateľov a napokon chovateľom zostali len obrovské dlžoby za niekoľko sto miliónov korún, ktoré sa stali nedobytnými. S malými výkyvmi nepriaznivý stav pretrváva až doposiaľ, keď stále zápasíme s obrovskými problémami.
Celý článok MVDr. Andreja IMRICHA je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 43.
