Pády včelstiev počas produkčnej sezóny - vyprázdnenie úľov, teda klasické CCD, známe z USA, sa začínajú objavovať i na Slovensku. V tomto roku sa prvýkrát vyskytli i na území Južného Slovenska. Nie akútna otrava, ale postupné vytrácanie sa včiel z úľov, v ktorých zostáva len odumretý plod a zásoby, až kým nastane rabovka.
V niekoľkých posledných rokoch nastúpilo do včelárenia množstvo iných negatívnych faktorov, ktoré v kumulatívnom pôsobení položia včelstvo oveľa skôr ako varroáza, mor či hniloba. Zvládnuť tieto negatívne efekty je oveľa ťažšie a komplikovanejšie.
Najťažšie je rozpoznať a analyzovať, z čoho sa asi negatívny patogénny účinok skladá a ako konať proti nim preventívne (profylaxia). Riešiť varroázu, mor či hnilobu, ktorých príznaky sú viditeľné v úli, na plode či na včelách sú oproti tomuto zloženému fenoménu „malinou“. Štátne zverozdravotné orgány, včelárska veda a výskum si dávajú „gól do vlastnej brány“, keď státisíce eur vyhadzujú von oknom na prehliadky včelstiev na mor a varroázu, a praktickému včelárovi, včelárskej praxi nevedia ponúknuť ani mäkké „F.“
Ako ratovať to, čo sa ešte zachrániť dá? Musíme si pýtať to, čo potrebujeme, a odmietnuť to, čo nepotrebujeme. Nezávisle od toho aká bude zima, predpovedám, že jarné spády budú vysoké. Praktických desatoro čerpaných z prežitej praxe „v kocke“ poukazuje na problém, ktorý je oveľa zložitejší od toho, aby som poukázal na riešenia. Kolaps spôsobuje faktor, ktorý v danej situácii, v kritickom stave, diagnóze preváži. A možných kombinácií negatívnych vplyvov, vrátane patogénnych je niekoľko stoviek. Vo vyprázdnenom úli niet čo riešiť. Čosi sa však dá dosiahnuť znalosťou problematiky a v rámci prevencie...
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Tibota Jókaya v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 47.
