Údolia riek a pobrežné lokality v blízkosti vodných plôch sú prirodzenými biotopmi pre medvedíka obyčajného (Gryllotalpa gryllotalpa).
V súčasnosti sa škodca vyskytuje od Európy po Strednú Áziu, v Malej Ázii aj v severnej Afrike. Tento druh je vlhkomilný, preferuje ťažké a humózne pôdy s vyššou hladinou podzemnej vody. Vyskytuje sa najmä na dobre hnojených a zavlažovaných poliach. V jarnom období samičky prehrýzajú korene rastlín, čím spôsobujú výrazné škody na poľných kultúrach, v záhradách, pareniskách a skleníkoch.
Škodca z radu rovnokrídlovcov je významný polyfág, ktorý požiera korene, hľuzy, klíčiace rastliny a drobné živočíchy, napr. dážďovky. Dĺžka tela je 45 - 60 mm, na hornej strane má hnedé a na spodnej strane bledé sfarbenie. Tykadlá sú krátke a silné. Predné, silnejšie chitinizované krídla sú menšie, dosahujú polovicu dĺžky bruška. Sú trojuholníkovitého tvaru a je na nich sieť hrubších žiliek. Zadné krídla sú blanité s hustou sieťou žiliek. V čase pokoja sú zadné krídla zložené do bičíkov presahujúcich koniec bruška. Predný pár nôh je krátky a hrubý, prispôsobený na hrabanie.
Vajíčka škodcu sú biele až žlté, majú elipsovitý tvar a sú umiestnené v hniezde zo spevnenej pôdy. Larvy sú spočiatku belavé, neskôr majú hnedastú farbu. Vyvíjajú sa cez 5 instarov a v čase tretieho instaru prezimovávajú. Prípadne môže prezimovať imágo v hĺbke pôdy 40 - 100 cm. Medvedík obyčajný žije v pôde v dlhých horizontálnych chodbách a na jej povrch vylieza iba zriedkavo. V nočných hodinách môže preletovať v kŕdľoch na iné lokality. Škodca dokonca dobre pláva, dokáže prekonávať vodné prekážky. Samičky po oplodnení kladú vajíčka do hniezda, pričom rastliny, ktoré sa nad hniezdom nachádzajú, odumierajú. Škodca má jednu generáciu do roka.
Celý článok Ing. Ivany Horváthovej z ÚKSÚP-u - Odboru ochrany rastlín je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 7.
