Trvalé trávne porasty, nachádzajúce sa v strednej Európe v podmienkach mierneho pásma, predstavujú prevažne sekundárne spoločenstvá. Pre ich existenciu a plnenie, či už produkčných (hospodárskych) alebo mimoprodukčných (ekologických) funkcií je nevyhnutná dodatková energia, čo znamená že musia byť pravidelne využívané.
Trvalé trávne porasty (TTP) predstavujú komplexné rastlinné spoločenstvá, ktoré sa vyznačujú širokou druhovou pestrosťou. Zahŕňajú niekoľko desiatok botanických druhov troch hlavných floristických skupín: nachádzajú sa v nich zástupcovia tráv, ďatelinovín aj bylín. Práve táto rozmanitosť z nich robí spoločenstvo schopné adaptovať sa na rôzne abiotické a klimatické podmienky prostredia. Nájdeme ich od najnižších nadmorských výšok až po vysokohorské alpínske oblasti nad hranicou lesa, takisto sa vedia prispôsobiť vlhkým podmienkam mokradí i suchým v stepiach a polopúšťach.
Niektoré trávne porasty sú výsledkom prirodzeného vývoja, existencia iných je podmienená a určovaná činnosťou človeka. V prírodných podmienkach, ktoré nevyhovujú lesným spoločenstvám, alebo kde boli tieto potlačené externými faktormi (ľudská činnosť, prírodná udalosť) sa trávne porasty stávajú dominantným rastlinným spoločenstvom. Na druhej strane, zalesňovaním týchto porastov sa znižuje ich úžitková hodnota pre človeka, ako aj samotná rozloha porastov.
Vzhľadom na ich rozšírenie hrajú trávne spoločenstvá dôležitú úlohu nielen z hľadiska stability a existencie okolitých ekosystémov, ale aj z hľadiska ich pôsobenia a využívania človekom. Primárnou úlohou trávnych porastov je poskytovať krm, potravu pre divožijúce i hospodárske zvieratá. Popri tejto základnej produkčnej funkcii trávnych porastov sa v súčasnosti dostávajú do popredia aj ich mimoprodukčné funkcie.
Trávne spoločenstvá predstavujú dôležitý stabilizačný prvok, prispievajú k rozširovaniu biodiverzity v krajine a plnia aj mnohé ďalšie ekologické, estetické či kultúrne funkcie. Tak ako trávne porasty vplývajú na iné spoločenstvá v okolí, rovnako aj ich výskyt, zloženie a produkcia fytomasy závisí od pôsobenia mnohých prírodných a antropogénnych faktorov. Okrem činiteľov ako je poloha, pôdny podklad, klimatické podmienky (teplota, vlhkosť) tu má výrazné postavenie vplyv človeka a samotný spôsob využívania trávnych porastov.
Viac sa dočítate v článku prof. Dr. Ing. RICHARDA POSPIŠILA z SPU Nitra v týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 14.
