Múčnatka jablone napáda najmä jablone a hrušky, menej aj dulu a mišpuľu. Vyskytuje sa na celom svete. Po chrastavitosti je druhou najnebezpečnejšou chorobou jabloní. Straty na úrode môžu dosiahnuť 20 - 40 %, niekedy aj viac.
Prvé príznaky možno vidieť na jar pri pučaní, kedy prezimované mycélium v púčikoch spôsobuje primárne infekcie. Takéto púčiky predčasne pučia, napadnuté listy sú deformované, biele z oboch strán, stáčajú sa smerom nahor, postupne vädnú a zasychajú. Múčnaté povlaky sú aj na letorastoch, ktoré zaostávajú v raste, majú krátke internódiá a zvyčajne celé usychajú. Napadnuté kvety majú kališné a korunné lupienky zhrubnuté, postupne zasychajú a opadávajú. Sekundárne infekcie sa prejavujú múčnatými povlakmi aj na starších listoch. Veľmi citlivé odrody, napr. Jonathan, môžu mať príznaky aj na plodoch v podobe hrdzavých sieťových nepravidelných kresieb na šupke.
Huba prezimuje vo forme mycélia v listových a kvetných púčikoch, preto sa infekcia vždy prejaví veľmi skoro na jar. Sekundárne infekcie spôsobujú konídie, ktoré sú intenzívne tvorené na všetkých napadnutých častiach stromov. Zaujímavosťou je, že ochlpenie listov vplýva pozitívne na napadnutie prostredníctvom konídií, ktoré sa na ochlpenie ľahšie uchytia a v ňom nachádzajú veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj. Väčšina sekundárnych infekcií prebieha v máji a začiatkom júna pri vyšších teplotách zvyčajne nad 20 ⁰C. Konídiá klíčia pri teplote nad 10 ⁰C, optimum je 15 ⁰C, pri relatívnej vlhkosti 40 %. Chladno a vlhko šírenie múčnatky jablone takmer úplne zastaví. Inkubačná doba je asi 7 dní.
Celá správa Ing. Stanislava Baroka, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín je uverejnená v týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 18.
