Kvalitná kukuričná siláž, ako objemové krmivo rastlinného pôvodu, má pozitívny vplyv na úžitkovosť a zdravotný stav zvierat, zabezpečuje prísun energie, ktorá je následne využívaná na zabezpečenie fungovania organizmu, ktorá sa odzrkadľuje v ich úžitkovosti.
Technológie konzervovania kukurice na siláž možno rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patrí výroba klasickej kukuričnej siláže z celých rastlín. Do druhej skupiny radíme siláže zo šrotovaného alebo miaganého kukuričného zrna (HMGC), z kukuričných klasov s listeňmi (LKS) a z kukuričných klasov bez listeňov (CCM). V poslednej dobe sa stále častejšie realizuje zber kukurice s vyšším strniskom. Klasický zber sa realizuje pri výške strniska 20 - 30 cm. Výšku strniska však možno zvýšiť až zhruba na 60 cm, čím sa podstatne zvýši koncentrácia živín, zvýši sa aj stráviteľnosť kukuričnej siláže.
Poznanie stavu porastov kukuríc z hľadiska ich živinového zloženia a kvality živín (ich stráviteľnosť a dostupnosť) je východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí v čase zberu, ale aj pri vyhodnocovaní reálnej výživnej hodnoty kukuričných siláží. Pri výrobe kvalitnej kukuričnej siláže je cieľom efektívne dosiahnuť čo najvyšší obsah dostupných živín v zberanej hmote s najnižšími stratami (sušiny, živín, energie), pokiaľ možno bez metabolitov, ktoré by mohli znížiť dietetickú hodnotu krmiva.
Silážovateľnosť kukurice ovplyvňujú agrotechnické vplyvy ako sú vyber hybridov, vplyv stanovišťa, úroveň agrotechniky, fenologická fáza, počasie, denná doba, ale aj obsah sušiny, dĺžka a kvalita rezanky, dĺžka doby naskladňovania rezanky do silážnych priestorov, spôsob a intenzita utláčania alebo lisovania hmoty do silážnych priestorov, dlhodobá izolácia siláže od vonkajšieho prostredia.
Celý článok prof. Richarda POSPIŠILA z SPU v Nitre je uverejnený v Týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
