Maštaľný hnoj je zmes exkrementov (výkaly a moč vylúčené zvieratami), s podstielkou, vodou a zvyškami krmiva.
V klasických ustajneniach s priväzovaním je spravidla produkovaný maštaľný hnoj ochudobnený o tekutú močovku, ktorá odteká z maštale do skladovacích nádrží na močovku. V novších technológiách s voľným ustajnením býva už súčasťou maštaľného hnoja. Maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom. Je zdrojom živín a organických látok podporujúcim tvorbu humusu v pôde.
Maštaľný hnoj už v maštali podlieha procesom, pri ktorých vznikajú straty na hmote aj živinách, hlavne dusíka. Ďalšia strata vzniká pri doprave z maštale do skladovacích priestorov, skladovaní a pri jeho aplikácii na pole.
Najväčšia strata hmoty v maštaľnom hnoji vniká pri skladovaní. Samozrejme, o tieto straty sa zmenšuje objem skladovaného hnoja. Počas skladovania sa z maštaľného hnoja uvoľňuje hnojovka. Je to prebytočná tekutina, ktorá z hnoja najprv odteká samovoľne, potom po vrstvení je vytláčaná vznikajúcim tlakom. Výtok hnojovky z hnoja je ovplyvnený obsahom tekutín a veľkosťou tlaku v uloženom hnoji. Jej množstvo, ktoré je veľmi variabilné sa pohybuje od 8 do 20 % z uskladneného množstva maštaľného hnoja. Závisí od obsahu vody v odstraňovanom hnoji, množstva zrážok, ale i od výšky naskladneného hnoja. V presnom pokuse Výskumného ústavu živočíšnej výroby bolo zistené, že výtok hnojovky bol zo zastrešeného hnojiska (bez atmosférických zrážok), kde sa hnoj skladoval pri výške 6 m, 21,7 % z množstva naskladneného hnoja.
Celý článok Ing. Vojtecha BRESTENSKÉHO, CSc. z NPPC - VÚŽV Nitra bude uverejnený v Týždenníku Roľnícke noviny č. 35.
