V rámci odborného sprievodného programu výstavy AGROKOMPLEX 2019 sa konali tzv. diskusné okrúhle stoly. Jedna z nastolených tém, z ktorej Vám prinášame časť odbornej dišputy, niesla názov: Živočíšnej výrobe chýba kvalitná infraštruktúra.
NITRA. Diskusie sa zúčastnili Eva Forrai - výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa, Štefan Ryba - generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MPRV SR, Ján Huba - vedecký pracovník NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra a Peter Lelkes - predseda Poľnohospodárskeho družstva Sokolce. Podujatie moderoval Martin Jurčo, redaktor Rozhlasu a televízie Slovenska.
Čo všetko možno do pojmu infraštruktúra zahrnúť?
Ján Huba: „Dalo by sa povedať, že zahrnúť by sme mohli všetko. Ak by sme prešli ku konkrétnejším príkladom, dovolím si to poukázať na základných číslach - približne pred 20 rokmi sa živočíšna produkcia podieľala viac ako 60 percentami na hrubej poľnohospodárskej produkcii, rastlinná výroba bola zvyšok. Teraz sa ten pomer obrátil a trend je taký, že čoraz menej sa na hrubej poľnohospodárskej produkcii podieľa chov hospodárskych zvierat. A práve toto odvetvie vytvára pridanú hodnotu, takže ide o veľmi alarmujúci jav. Ten, kto vytvára produkciu, je zaujímavý aj pre tých, ktorí vytvárajú ponuku, to znamená, všetky služby, ktoré sú orientované do chovu zvierat, sú pestrejšie vo väčšej konkurencii vtedy, keď je tam nejaký cieľový finančný potenciál. Pokiaľ on upadá, klesá aj záujem.
V rámci infraštruktúry - v chove dojníc, ktorý je z hľadiska podielu na produkcii významný, sme napríklad pred 20 rokmi mali 17 dodávateľov dojacích zariadení. Dnes na našom trhu pôsobia štyria, z toho relevantní silní dvaja. Potom aj tá konkurencia a ceny všetko spolu súvisia. V prípade ošípaných ide o ešte menší finančný balík. Žijeme v trhovej ekonomike a toto sú fakty, čo je ďalším dôkazom týchto problémov, že firmy orientované len na chov zvierat, ktoré sú súčasťou infraštruktúry, mnohé z nich neboli schopné existovať, keď mali vo svojej ponuke iba zariadenia či služby pre živočíšnu výrobu, začali ponúkať služby do rastlinnej výroby. Alebo niektoré firmy, ktoré boli zamerané výlučne na služby pre chov hospodárskych zvierat, začali sa sami venovať buď pestovaniu plodín alebo chovu zvierat. Konkrétne do infraštruktúry patria teda všetky služby, ktoré súvisia s tým, aby zvieratá boli nakŕmené, mohli byť usmrtené, prípadne zlikvidované tak, aby všetko bolo v súlade s pravidlami platnými v EÚ.“
Spomínali sme negatívnu situáciu v odvetví živočíšnej výroby. Akoby sa to dalo zmeniť?
Štefan Ryba: „Pamätáme si ešte časy, keď sa u nás chovalo 250- až 500-tisíc dojníc. Treba si uvedomiť vývoj počtu hospodárskych zvierat za posledné obdobia - čo sa týka počtu dojníc, že ich stav je v posledných troch rokoch pomerne zastabilizovaný, ale v priebehu 10 rokov ide o pokles 26 %, v prípade celkového počtu hovädzieho dobytka o pokles 10 %, pri ošípaných ide o pokles zhruba 86 % a z tohto pohľadu najpozitívnejšie vychádza hydina, kde sa konštatuje nárast vyše 20 %.
Čo sa týka infraštruktúry - otázok technológie na kŕmenie, výživy, dojacej techniky, ustajnenia, poradenstva, služieb, kafilérie - osobne to vnímam vo vývoji, akým spôsobom sa toto všetko premietalo priamo do stavu a vývoja, ktorý bol priamo na farmách, teda v poklese zvierat. Možno ako príklad uvediem hovädzí dobytok - úžitkovosť, ktorú dosahujeme na Slovensku - pri 26 % poklese zvierat bol nárast úžitkovosti 24 % - je to otázka, ako na to pružne zareagovalo okolie cez služby, poradenstvo atď. Tam si myslím, že samotní chovatelia to vnímajú ako problém, keďže zareagovanie nebolo také efektívne - pretože na konci dňa je podľa možnosti vyrovnané hospodárenie farmára - všetko, čo ho zaťažuje, je neefektívne. Pozrel som si vývoj stavov bitúnkov - v roku 2013 sme mali 97 bitúnkov, dnes ich máme 123, čo je výrazný nárast, a teraz vyvstáva otázka, do akej miery sa to všetko premieta do ekonomiky farmára. To sú aj mliekarne, spracovateľský priemysel. Sú to práve systémové opatrenia, o ktorých by som v ďalšej časti chcel hovoriť, ako farmárom u nás pomôcť, lebo o tom by to malo byť.“
Viac sa dočítate v Týždenníku Roľnícke noviny č. 35 a 36.