Biela hrdza chryzantém (Puccinia horiana), pôvodom z Japonska, sa postupne rozšírila do Ázie, Európy, Južnej Afriky, Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland. Ako je pestovateľom chryzantém známe, táto huba sa v súčasnosti vyskytuje aj v našich podmienkach.
Nielen na Slovensko, ale do celej Európy sa biela hrdza chryzantém zavliekla infikovaným rastlinným materiálom. Už v rámci Československa bola prvýkrát zistená koncom 80. rokov 20. storočia. Chryzantéma je jej jedinou hostiteľskou rastlinou.
Príznaky ochorenia sa objavujú na listovej čepeli, listovej stopke, stonke a aj na kvete. K prvým príznakom ochorenia patrí tvorba nádorčekov na líci listu a preliačín na jeho spodnej strane. S postupom času sa na vrchnej strane listu objavujú svetlozelené až žlté škvrnky, ktoré sú veľké zhruba 2 - 5 mm. Stred vytvorených škvŕn hnedne a nekrotizuje. Na rube listu v oblasti škvŕn vyrastajú žltohnedé alebo ružovkasté voskové kôpky télií. Ložiská výtrusov sú často kruhovité, zoskupené okolo prvotného bodu miesta infekcie. Postupne tieto kôpky zbelejú, vystúpia a nadobudnú múčnatý vzhľad. Silne infikované listy vädnú, ale zostávajú visieť na stonke, stáčajú sa smerom nadol a postupne odumierajú. Príznaky môžu byť viditeľné aj na kvetoch, ktoré v niektorých prípadoch môžu hnednúť a usychať od špičiek. Napadnutie stoniek a kvetov bolo však zistené iba na citlivých odrodách a pri veľmi silnom napadnutí.
Puccinia horiana prekonáva celý svoj vývoj na jednom hostiteľovi. Dvojbunkové teliospóry klíčia na pôvodnom mieste. Vytvárajú jednobunkové basidiospóry, ktoré sú roznášané vzdušnými prúdmi. Pre klíčenie teliospór, rovnako ako aj basidiospór, je nevyhnutná vysoká vzdušná vlhkosť a vodný film na povrchu rastlín. Optimálna teplota pre klíčenie a uvoľňovanie spór sa pohybuje od 13 do 21 °C. Pre vytvorenie novej infekcie je dostačujúca vysoká vzdušná vlhkosť po dobu iba 5 hodín. Inkubačná doba je 7 - 10 dní, ale v prípade krátkeho obdobia vyšších teplôt (nad 30 °C) môže byť inkubačná doba predĺžená až na 8 týždňov. Schopnosť prežívať zimné obdobie mimo skleníka nie je známa.
Uvádza sa, že vietor môže preniesť zárodky choroby na vzdialenosť 700 metrov, ba dokonca aj viac. Basidiospóry sú veľmi náchylné k vyschnutiu už pri relatívnej vlhkosti nižšej ako 90 %. Prenos na dlhšie vzdialenosti je možný len počas veľmi vlhkého obdobia. Za nebezpečný zdroj ochorenia môžeme považovať aj infikovaný rastlinný materiál, ktorý nevykazuje príznaky napadnutia (rezky, rastliny, rezané kvety).
Základom prevencie je dôkladná likvidácia pozberových zvyškov. V súčasnosti sú proti tejto chorobe v SR autorizované prípravky Discus a Talent, ktoré však nie sú dostupné v malospotrebiteľskom balení.
Ing. IVANA HORVÁTHOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
