Vo výžive zvierat musíme mať na pamäti, že kŕmne dávky musia byť vyrovnané so správnym zastúpením kvalitných krmív s vysokou nutričnou hodnotou a hygienickou kvalitou. Práve hygienická kvalita niekedy narobí v našich chovoch nemalé problémy.
Potenciálnym nebezpečenstvom pre zdravotný stav a produktivitu zvierat je kontaminácia krmív plesňami a ich metabolitmi mykotoxínmi. Vnímavosť zvierat voči plesniam a mykotoxínom je rôzna. Závisí od typu toxínu, prijatej dávky a dĺžky pôsobenia, druhu zvierat, ich veku, podmienok prostredia a mnohých ďalších faktorov.
Mykotoxíny majú na základe svojej štrukturálnej mnohotvárnosti široké spektrum účinnosti, sú mimoriadne stabilné a nebezpečné. Patria k prírodným toxínom, preto sa ich výskyt v poľnohospodárskych plodinách z roka na rok mení. Kontamináciu ovplyvňuje celý rad vonkajších faktorov od pestovateľských a klimatických až po skladovacie podmienky.
Nebezpečenstvo mykotoxínov spočíva hlavne v tom, že majú veľmi malú molekulovú hmotnosť, ktorá neumožňuje ich detekciu imunitným systémom živočíchov pomocou protilátok, ako je to v prípade iných patogénnych baktérií. Už relatívne slabé zaplesnenie krmiva (<1000 spór na 1 gram) môže vytvoriť také množstvá mykotoxínov, ktoré vyvolávajú poruchy zdravotného stavu zvierat.
K najznámejším fuzáriovým mykotoxínom nesporne patria deoxynivalenol (DON) a zearalenon (ZEA). Ich výskyt v obilninách, vrátane kukurice je dobre známy. O tom, že sa môžu nachádzať aj v trávnych porastoch však už z bežných farmárov vie málo kto.
DON je metabolitom húb rodu Fusarium graminearum a Fusarium culmorum. Ku kontaminácii dochádza už na poli. Zlým skladovaním sa môže koncentrácia DON stupňovať. DON môže byť rozširovaný aj zvieratami, a to prostredníctvom moču a výkalov. Postihnuté jedince odmietajú krmivo, zvracajú a trpia hnačkami. Ďalšími prejavmi sú poruchy koordinácie pohybov, hemoragia na slizniciach, aborty u gravidných samíc či náhly úhyn.
Pri mladom hovädzom dobytku sa zistilo, že koncentrácia väčšia ako 1 mg v kilograme krmiva obmedzuje príjem krmiva, čo vedie k depresii rastu, ale aj k častým hnačkám a zníženiu mliečnej úžitkovosti dojníc. Z rôznych experimentov vyplýva, že DON prechádza do mlieka veľmi obmedzene. Proces prestupu DON-u z krmiva do živočíšnych produktov nie je doteraz dostatočne objasnený.
Celý článok Ing. Ľubice Rajčákovej, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
