Biosekurita predstavuje stratégiu manažmentu zameranú na minimalizáciu možnosti prieniku patogénnych mikroorganizmov do chovu oviec (externá biosekurita) a ich šírenie v areáli farmy (interná biosekurita) s cieľom prevencie ohrozenia zdravia zvierat alebo kvality produktov.
Celosvetovo narastá objem medzinárodného obchodu, kedy dochádza ku kontinentálnym i medzikontinentálnym presunom nielen surovín a potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu, ale aj živých hospodárskych, záujmových i voľne žijúcich zvierat a krmív. Tiež Česká republika, v dôsledku neustále klesajúcej potravinovej sebestačnosti, sa stáva stále viac závislou od dovozu.
Zvýšený nárast dopravy súčasne vytvára vhodnejšie podmienky na šírenie patogénov, včítane rôznych druhov škodcov (hmyzu, hlodavcov), ktoré sa pohybujú rýchlejšie a ďalej než v minulosti. Pri prenose mikroorganizmov vzduchom bola preukázaná najdlhšia vzdialenosť (cca 240 km) pri víruse slintačky a krívačky, a to zo severného Francúzska na ostrov Isle of Wight (Anglicko) v roku 1987. Naproti tomu Mycoplasma hyopneumoniae sa bežne šíri iba do vzdialenosti 1,6 km od ohniska. K šíreniu rôznych druhov etiologických agens, často na veľké vzdialenosti, významne prispieva nekontrolovaný pohyb voľne žijúcich zvierat a vtákov.Nemožno opomenúť ani otázky súvisiace so zmenou klímy, ktorá so sebou prináša postupné rozširovanie niektorých teplomilných živočíšnych (hmyz - Culicoides, Anopheles hyrcanus, Culex modestus, Aedes albopictus) a rastlinných druhov i do oblastí mierneho klimatického pásma. Príkladom je rozšírenie katarálnej horúčky oviec a Schmallenberg vírusu prostredníctvom krvcicajúceho hmyzu tiplíky rodu Culicoides z južnej Afriky do Európy.
Jedným z dôvodov vzrastajúceho významu biosekurity v chovoch oviec je ochrana stád pred voľne žijúcimi zvieratami, a to zvlášť pred šelmami. Niektoré z nich boli reintrodukované do miest pôvodného výskytu, odkiaľ vymizli. Príkladom je znovu vysadenie rysa ostrovida v 70. rokoch minulého storočia v Bavorsku a v 80. rokoch potom na českom území Šumavy. Naproti tomu, ďalšie šelmy ako napr. medveď (zavíta do ČR najmä zo Slovenska) alebo vlk, ktorý sa vrátil v polovici 90. rokov do Beskýd zo slovenských Karpát. Ďalšie vlky prišli z Nemecka a Poľska.
Viac sa dočítate v článku Ing. GABRIELY MALEJ, Ph.D. z VÚŽV, v. v. i., Praha - Uhříněves - v odbornom Týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 10.
