Cieľom pratotechniky je uplatňovanie rôznych zásahov biologickej, chemickej i mechanickej povahy, ktoré rešpektujú biológiu a ekológiu trávnej mačiny i lúčno-pasienkových porastov a zlepšujú fyzikálne a biologické pomery pôdy, čím menia floristické zloženie a následne aj produkčné a kvalitatívne parametre krmu. Patrí sem najmä povrchová úprava, výživa trávnych porastov a minimalizačné technológie na lúkach a pasienkov.
Základnou povrchovou úpravou sa odstraňujú prekážky pre obhospodarovanie trávnych porastov (kríky, stromy s koreňmi, nerovnosti a voľne ležiace balvany). Tieto úkony treba vykonať čo najskôr na jar, pretože drevo a kamene spôsobujú pri kosení nemalé problémy.
Na jar prvým a najdôležitejším mechanizačným zásahom je smykovanie, ktoré urovnáva povrch, rozhŕňa krtince a mraveniská. Na pasienkoch má za úlohu rozhŕňať aj exkrementy. Nerozhrnuté výkaly na pasienku spôsobujú vznik tzv. mastných miest, ktoré zvieratá obchádzajú. Vznikajú nedopasky a tým sa zhoršuje druhové zloženie porastu a klesá úroda paše.
Z bežných povrchových mechanických opatrení na trávnych porastoch je najrozšírenejším opatrením bránenie. Používajú sa najmä prstové brány, ktoré majú aj odburiňujúci účinok z dôvodu narúšania širokolistých burín. Ďalej prevzdušňujú mačinu, vyrovnávajú povrch pasienkov, rozhŕňajú mraveniská a aj exkrementy. Nahrádza smykovanie. Intenzívne jarné bránenie ťažkými bránami sa neodporúča, pretože spomaľuje dorastanie poranených rastlín, oneskoruje zber a negatívne vplýva na druhové zloženie, lebo výkonné druhy tráv reagujú na brány citlivejšie. Bránenie odporúčame vykonať čo najskôr na jar. Čím je termín bránenia posunutý, tým sa jeho efekt znižuje. Porasty treba brániť vždy po vrstevnici, aby vznikli jemné ryhy, ktoré zvyšujú zadržiavanie vody na svahoch.
Ďalším pratotechnickým opatrením, ktoré sa využíva je valcovanie. Zvyšuje kapilárnu vodivosť pôdneho profilu a podporuje vzlínavosť podzemnej vody, čím sa zlepšuje zásobovanie koreňovej zóny vodou. Efekt valcovania je rozdielny na rôznych druhoch pôd. Pozitívny efekt je na piesočnatých, humóznych, kyprých a rašelinových pôdach, kde povrchové časti sú suché, zatiaľ čo v spodine je nadbytok vlahy. Na ílovitých pôdach s nevyhovujúcou hladinou podzemnej vody alebo na vlhších pôdach nevalcujeme.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Zuzany Kováčikovej PhD. z NPPC - Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 14.
