Okrem štítničky nebezpečnej a štítničky čiarkovitej sa v podmienkach Slovenska môžu pestovatelia ovocných drevín stretnúť s výskytom štítničky červenej a hruškovej.
Štítky oboch škodcov sa vyskytujú na konárikoch hostiteľov, pri štítničke hruškovej sa však môžu objaviť aj na plodoch a zriedkavo aj na listoch. Oba druhy štítničiek majú v našich podmienkach iba jednu generáciu za rok.
Okrem toho, že štítnička červená napáda ovocné druhy stromov (najmä hrušku obyčajnú, marhuľu obyčajnú, broskyňu obyčajnú, čerešňu vtáčiu, jabloň domácu a slivku domácu), môže napádať aj lesné druhy stromov. V prípade silného premnoženia škodcu môžu vetvičky hostiteľov odumierať, sú deformované a môžu sa ľahko lámať. Mladé rastliny môžu dokonca odumierať úplne. Sprievodným znakom je aj zníženie úrody plodov.
Kôra hostiteľa môže pozdĺžne praskať. Pre slivku domácu a broskyňu obyčajnú je v prípade výskytu štítničky červenej typická tvorba glejovitých výlučkov. Samičí štítok je okrúhly, slabo klenutý často s nepravidelným okrajom. Jeho farba je sivobiela alebo hnedosivá. V strede štítku sa nachádzajú exúviá lariev, ktoré sú hnedé až tmavočervené. Samičky majú hruškovitý tvar, sfarbenie tela ružové až červenohnedé, na konci so žltočerveným sfarbením, čo je charakteristické iba pre štítničku červenú. Samček je bezkrídly. Vajíčka škodcu sa nachádzajú pod štítkom a ich sfarbenie je ružové alebo červenkasté. Prezimuje iba oplodnená samička, ktorá kladie vajíčka po kvitnutí hrušiek, resp. v máji. Obdobie kladenia vajíčok trvá dva mesiace, niekedy aj dlhšie. Samička môže naklásť 40 - 50 vajíčok. Larvy, ktoré sa vyvinú z vajíčok v júni a júli sa priciciavajú na konáriky hostiteľa v priebehu niekoľkých hodín a za 6 - 8 dní si vytvoria okrúhly biely štítok. K zvliekaniu lariev dochádza koncom júna a začiatkom júla, druhýkrát koncom júla a začiatkom augusta.
Štítok sivočierneho, popolavosivo alebo zelenkastočierneho sfarbenia patrí štítničke hruškovej. Tvarom je okrúhly a na jeho hornej strane sa tiež nachádzajú oranžovožlté larválne exúviá. Samička pod štítkom má hruškovitý tvar a žltú farbu. Samček je okrídlený a má tmavožltú farbu. Škodca prezimuje ako larva na konárikoch ovocných stromov s čiernym štítkom, larvy sú beznohé a majú redukované tykadlá. Prvé pozorovanie samičiek je možné v apríli a v máji, samčeky sa objavujú neskôr. Vajíčka kladú v júni a júli (60 - 80 vajíčok). Larvy sa rozliezajú po konároch, na ktoré sa priciciavajú. Larvy, ktoré sa vyvíjajú na plodoch, nedokážu prezimovať. K hostiteľom patrí najmä hruška obyčajná a jabloň domáca, nájdeme ju aj na slivke domácej, broskyni obyčajnej a čerešni vtáčej. Škodca bol spozorovaný aj na jaseni a hrabe obyčajnom. Zo symptómov napadnutia sa môže objaviť odumieranie kôry, zasychanie vetvičiek; pri silnom napadnutí vyschnutie celého stromu. Na jablkách v miestach cicania škodcu vznikajú červené škvrny.
Ideálnym termínom pre ochranu hostiteľov proti obom štítničkám je jar (pred začiatkom pučania), prípadne leto (v čase masového liahnutia lariev). V SR nie sú oficiálne autorizované prípravky presne proti uvedeným druhom štítničiek, je však veľmi pravdepodobné, že prípravky povolené proti štítničke nebezpečnej potlačia populačnú hustotu aj iných druhov. Prirodzenými nepriateľmi pre oboch škodcov sú napr. lienky z rodu Chilocorus a parazitoidy z rodu Aphytis.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
