Množstvo vyrobených kŕmnych zmesí je indikátorom výkonnosti živočíšneho sektoru. Ten je závislý od mnohých faktorov. Ide najmä o socioekonomické faktory, od ktorých sa odvíja spotreba mäsa v spoločnosti.
Znižujúca sa spotreba mäsa v poslednej dobe však odráža skôr negatívne postoje časti spoločnosti ku konzumácii mäsa. Niektoré zdravotné odporúčania rovnako ku zvýšenej spotrebe mäsa neprispievajú.
Nemožno tiež opomenúť ani zlepšenú konverziu krmív modernými plemenami hospodárskych zvierat. Samostatnou kapitolou je potom sebestačnosť jednotlivých krajín vo výrobe mäsa. Poľnohospodársky sektor je vo väčšine krajín schopný vypestovať dostatočné množstvo surovín pre výrobu krmív a tiež zaistiť výkrm odpovedajúceho množstva zvierat k pokrytiu domácej spotreby mäsa, ale tu do hry vstupuje dovoz z iných krajín za ceny, ktorým nemôže domáca produkcia konkurovať.
Ako sa tieto faktory prejavili v dlhodobej produkcii priemyselne vyrábaných kŕmnych zmesí pre hlavné druhy hospodárskych zviera (hovädzí dobytok, ošípané a hydina) v jednotlivých krajinách EÚ, ukazujú nasledujúce štatistické údaje.
Spolková republika Nemecko: Nemecko je v súčasnosti druhým najväčším výrobcom kŕmnych zmesí (KZ) v rámci krajín EÚ. Výroba sa trvale zvyšuje. Od roku 1991, kedy bola do štatistík zahrnutá i výroba na území bývalej NDR, sa v absolútnych číslach celková produkcia zvýšila o takmer 3,5 milióna ton, čo je o takmer 18 %.
V roku 2019 tvorili najväčší podiel z celkovej výroby kŕmnych zmesí krmivá pre ošípané, a to vyše 41 %. Nasledovali krmivá pre dobytok cez 30 % a krmivá pre hydinu takmer 28 %.
Španielsko: V súčasnosti je Španielsko najväčším výrobcom KZ medzi krajinami EÚ. Výroba sa trvale zvyšuje. Od roku 1989 sa v absolútnych číslach celková produkcia zvýšila o viac než 12 miliónov ton, čo je o viac než 97 %.
V roku 2019 tvorili najväčší podiel z celkovej výroby kŕmnych zmesí krmivá pre ošípané, a to 45 %. Nasledovali krmivá pre dobytok 37 % a krmivá pre hydinu 18 %.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 1/2021.
