Hnačkový syndróm teliat patrí k najčastejším a ekonomicky najzávažnejším ochoreniam hovädzieho dobytka. Spolu s respiračným syndrómom sa podieľajú až 80 percentami na celkovej chorobnosti teliat.
V zlých chovateľských podmienkach môže hnačkový syndróm spôsobiť až stopercentnú morbiditu a mortalita môže dosiahnuť až 46 %. Chovateľské straty sú spôsobené nielen úhynom, ale aj výrazným negatívnym dopadom syndrómu na rast a zdravotný priebeh zvierat v ďalšom období. Postihnuté teľatá sa ešte dlho po vyliečení vyznačujú zníženou úrovňou imunitných reakcií.
Hnačkový syndróm sa vyznačuje súborom klinických príznakov, ktoré sú takmer rovnaké pri infekčných, ako aj neinfekčných pôvodcoch hnačky. Základnými charakteristikami sú akútne, nefyziologicky vysoké vylučovanie vody črevom, primárne postihnutie tenkého čreva a výskyt pri teľatách mladších ako 4 týždne.
Hnačka, čiže vylučovanie väčšieho množstva riedkeho, farebne zmeneného trusu, je hlavným príznakom syndrómu. Narušená funkčnosť tenkého čreva má za následok obmedzenie príjmu tekutín a živín cez črevnú stenu do organizmu. Keďže voda predstavuje približne 70 % telesnej hmoty teľaťa, jej strata počas hnačky rýchlo vedie k vážnej dehydratácii.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 7.
