Súčasný stav trávnych porastov vo vidieckej krajine nie je uspokojivý. Väčšina trávnych porastov, ktoré boli desiatky rokov obhospodarované spásaním alebo kosením, sú znehodnotené samonáletom drevín. Na ich udržateľnosť je potrebný zásah človeka, bez ktorého sa prirodzene sukcesiou zmenia na les.
Jednou z alternatívnych foriem údržby trávnych porastov je návrat k ich pasienkovému využívaniu. Pasenie zvierat v súlade s požiadavkami ekologického poľnohospodárstva je pre zvieratá a aj krajinu najprirodzenejšou formou využívania trávnych porastov. V dnešnej dobe je okrem chovu hovädzieho dobytka, oviec, kôz a koní, moderný aj chov rôznych druhov zvierat na zverofarmách či súkromných mini zoo, ako sú daniele, muflóny, jelene, lamy, zakrpatené okrasné plemená hospodárskych zvierat, pštrosy a emu.
Najstarším tradičným spôsobom využívania pasienkov bolo voľné pasenie usmernené pomocou pastiera a psa, ktoré je vo veľkej miere využívané aj dnes, najmä v chove oviec. Usmernenými spôsobmi sú honové pasenie, pásové, dávkové, jedno- a viacoplôtkové (rotačné) pasenie a najnovší spôsob je pasenie na princípe satelitnej navigácie. Zvieratá majú obojky s vysokokapacitnou batériou a solárnym dobíjaním. Pasenie riadi vysielaný signál GPS prijímača v spojení so satelitom a zabezpečí online monitoring výskytu a pohybu zvierat.
Pri klasickom rotačnom pasení sa plocha pasienka rozdelí na viac oplôtkov, ktoré sa postupne využívajú pasením alebo kosením. Prestávka medzi využívaním nemá byť kratšia ako 14 dní. Pri kontinuálnom pasení sa stádo zvierat pasie v jednom oplôtku, ktorého veľkosť je rôzna podľa intenzity narastania. Zvyšná časť oplôtka sa môže kosiť, čo zabezpečí dostatok fytomasy na konzervovanie sušením alebo silážovaním na zimné kŕmne obdobie. Prerušenie pasenia by nemalo presiahnuť 3 dni.
Obidva systémy sú rovnocenné vo vzťahu k úžitkovosti zvierat a produkcii pasienka. Základným rozdielom je rôzna výška porastu, pri ktorej je optimálne porast spásať. Pri kontinuálnom pasení je optimálna výška od 6 do 10 cm.
Viac sa dočítate v článku Ing. Zuzany Dugátovej z NPPC - Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 14.
