Podľa analýzy denníka The Guardian, v Európskej únii na začiatku tisícročia zanikli viac než štyri milióny fariem, najmä z oblasti živočíšnej výroby. Chované zvieratá sa sústredili do väčších podnikov. Podľa odborníkov tomu nahráva súčasný dotačný systém.
Je však otázka, nakoľko sa podarí stav zmeniť. Podľa údajov britského denníka, medzi rokmi 2005 až 2016 sa počet fariem zaoberajúcich sa živočíšnou výrobou znížil o 3,4 miliónov, a to na 5,6 miliónov. Celkový počet agrárnych podnikov klesol zo 14,5, na 10,3 miliónov. Počet chovaných zvierat na jedného poľnohospodára pritom v tomto období výrazne vzrástol. V prípade ošípaných dokonca o 84 %.
„Dôvodom, prečo sme stratili 4 milióny fariem, bola chyba v spoločnej poľnohospodárskej politike. Podpora bola príliš zameraná na priemyselné poľnohospodárstvo a nedostatočne na malé a stredné farmy,“ pripustil eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.
„Sme v situácii, kedy 80 % podpory ide 20 % príjemcom,“ kritizoval nedávno súčasné rozloženie priamych platieb i podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zhltne zhruba tretinu rozpočtu EÚ a jej reformy bývajú kritizované ako premárnené príležitosti. V súčasnosti v 27 panuje zhoda nielen na väčšej podpore malých poľnohospodárov. Cieľom pripravovaných zmien je tiež odklon od intenzívneho poľnohospodárstva s veľkým používaním pesticídov smerom k ekologickejšiemu hospodáreniu a agrárnym postupom, schopným čeliť klimatickým zmenám.
V prípade konkrétnych nástrojov sa však konsenzus hľadá ťažko. Jedna z veľkých tém je zastropovanie dotácií pre veľké agrárne koncerny. Pôvodne mali podľa predstáv Európskej komisie dosahovať maximálne 100-tisíc eur ročne na jeden podnik. Súčasný vývoj však speje skôr k dobrovoľnosti stropov.
Jasno nie je ani ohľadom ďalších problematických bodov, napríklad o definícii aktívnych farmárov a obmedzení používania pesticídov. Všeobecne sa očakáva, že ústupky komisie budú zrejme vyvážené prísnosťou inde. O konečnej podobe reformy v súčasnosti rokujú zástupcovia komisie, Európskeho parlamentu a členských krajín, pričom doriešená by mala byť do konca júna.
„Pravdepodobne sa dočkáme niekoľkých kozmetických zmien, ale nemyslím si, že sa tak veľa zmení,“ citoval web Politico nemenovaného poľnohospodárskeho experta z Európskeho parlamentu, ktorý sa takzvaného trialógu za zavretými dverami zúčastní. Server tiež uviedol, že niektoré postkomunistické krajiny ako Česká republika sú proti zastropovaniu dotácií, pretože v dôsledku svojej minulosti majú veľké poľnohospodárske podniky.
Úskalia dobrovoľnosti
Odborníci pritom upozorňujú na úskalia dobrovoľnosti, zvýhodniť malých farmárove totiž bolo možné i doposiaľ. Podpredseda Asociácie súkromného poľnohospodárstva ČR Jan Štefl tvrdí, že Česká republika tieto možnosti nevyužila. „Nezaviedla žiadne platby na prvé hektáre tak, ako to robí veľa krajín. To znamená, že poľnohospodárom na prvé hektáre vyplácajú väčšiu čiastku, ktorá postupne s veľkosťou podniku klesá,“ uviedol. Dodal, že už teraz majú niektoré štáty zastropované vyplácanie dotácií, napríklad Poľsko maximálne do výmery 300 hektárov.
„ČR upravuje dotačné pravidlá tak, aby dotácie smerovali k podnikom s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, čo sú najmä veľké podniky, hlavne holdingového typu. Tie dokážu svoje jednotlivé zložky zamerať na činnosti, na ktoré sa potom, podľa mňa, umelo presmerovávajú dotácie,“ konštatoval Jan Štefl. Ako príklad uviedol chov mäsovej hydiny alebo ošípaných, kam ide v súčasnosti vysoká podpora. Súhlasí pritom s tým, že koncentrácia agrárnej činnosti do veľkých podnikov je čiastočne daná i dedičstvom socializmu, po ktorom zostali veľké poľnohospodárske objekty, napríklad kravíny.
Malé farmy, často rodinného typu, podľa neho naopak dokážu využívať potenciál členov rodiny, ktorým nevadí časovo náročná práca. Sústredia sa tak napríklad na produkciu mlieka alebo pestovanie zeleniny pre záujemcov o kvalitnú a čerstvú lokálnu produkciu. Domnieva sa, že tento prístup stále nie je v Českej republike dostatočne cenený a prednosť má honba za lacnou kvantitou.
