To, či vemená vašich kráv ostanú zdravé aj v lete, závisí predovšetkým od toho, akému stresu sú vystavené a ako je manažovaná hygiena v tejto oblasti. Extrémne letné teploty a narastajúci počet diskomfortných dní spôsobujú chovateľom svojimi dôsledkami nemalé hospodárske straty.
Sezónne, pracovné vysoké nasadenie si vyžaduje veľa času a menej ho potom ostáva na pozorovanie zvierat. Hlavne počasie s vysokou vlhkosťou a vysokými teplotami sťažuje život kravám v lete, čo je však pre patogény je ideálne.
Sezónna práca vrcholí v letných mesiacoch zberom krmovín, obhospodarovaním pasienkov alebo ďalšími prestavbami a oberá chovateľov o čas na pozorovanie zvierat v súvislosti so včasnou prevenciou chorôb. V najhoršom prípade chýba čas na starostlivé vykonávanie každodennej rutiny.
- Tepelný stres znižuje imunitu: V priemere sú letá stále teplejšie a dojnice stále výkonnejšie a produktívnejšie. Vysokoprodukčné kravy sú náročnejšie, najmä čo sa týka chovu a kŕmenia. S vyššou produkciou mlieka vyrábajú aj viac tepla trávením v bachore. A ak aj okolitá teplota stúpaj a podľa okolností prichádza aj vyššia vlhkosť, kravy rýchle strácajú svoju komfortnú zónu. Okrem toho u zvierat klesá imunitná obrana a patogény majú väčšiu šancu prichytiť sa vemena, rozmnožovať sa a spôsobovať zápal.
- Vetranie a chladenie pre dobrú klímu: Nevhodná klíma v maštali môže spôsobiť tepelný stres. Pre hodnotenie kvality prostredia, napríklad vo vzťahu k tepelnému stresu sa hľadajú komplexné ukazovatele. Jeden z nich je teplotno-vlhkostný index (THI - Temperature Humidity Index), ktorý zohľadňuje teplotu prostredia i relatívnu vlhkosť vzduchu. Cieľom efektívneho riešenia tepelného stresu je obyčajne zníženie teploty vnútorného prostredia, snaha riešiť výskyt extrémnej vlhkosti v objektoch, zabezpečiť zvýšenú výmenu vzduchu, priame alebo nepriame chladenie zvierat a prispieť k hygienizácii životného prostredia. Oblasťou termoneutrálnej zóny je prostredie s indexom THI nižším ako 72. Ak je napr. vlhkosť vzduchu 75 % a teplota 24 °C, kravy sú už konfrontované s tepelným stresom. Klesá príjem krmiva o 10 - 20 %, v závislosti od úrovne manažmentu. Pri rozpätí THI 80 - 90 nastáva zóna silného stresu a prejavujú sa už aj negatívne vplyvy na fyziologické pochody zvierat. Pri THI 90 - 98 a pri teplote 35 °C sú zvieratá v zóne extrémne silného stresu a nad 98 im už hrozí smrť. Pomocou ventilačnej techniky a tienenia je možné podniknúť protiopatrenia. Priame evaporačné ochladzovanie je v súčasnosti pri vysokých denných teplotách efektívnym spôsobom eliminácie tepelného stresu zvierat, no je potrebná dôsledná regulácia pri jeho sezónnom nastavení. Neriadenými dávkami sa prebytočné množstvo vody dostáva do prostredia, kde počas teplotných extrémov výrazne zvyšuje hodnoty teplotno-vlhkostného indexu.
- Dostatok kvalitnej vody: Čím je teplejšie a čím viac mlieka dojnice produkujú, tým viac pitnej vody dobrej kvality musia mať k dispozícii. Pri teplom počasí môžu kravy prijať až 180 litrov vody denne. Avšak len vtedy, ak je k dispozícii v dostatočnom množstve a kvalite a ak je dostupná pre všetky zvieratá. Zvýšený príjem vody je prvá fyziologická reakcia kravy na zvýšenú hodnotu THI.
- Správanie sa podľa postavenia pri napájadle: V dôsledku prirodzeného správania, podľa postavenia v skupine, vyššie postavené kravy vytláčajú pri napájadle tie, ktoré sú nižšie postavené. Preto musí byť v stajni k dispozícii vždy dostatok napájadiel. Ako pravidlo platí: jedno napájadlo pre 10 kráv plus jedno alternatívne.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 31.
