Parazitárne ochorenia u mladších kategórií ošípaných môžu mať letálny priebeh, ale u starších kategórií väčšinou prebiehajú chronicky, bez viditeľných príznakov. Z uvedeného dôvodu často pretrváva zo strany chovateľov podceňovanie ich významu, a to práve kvôli ich skrytému priebehu.
Ich následkom vznikajú nepriame straty na úžitkovosti zvierat a sú to predovšetkým zníženie hmotnostných prírastkov, znížená konverzia krmiva, s tým spojená vyššia spotreba krmiva, zaostávanie v raste, predlžovanie doby výkrmu, znížená kvalita mäsa, poruchy plodnosti a zvýšenie incidencie chorôb spôsobených aj neparazitárnymi pôvodcami. Priame straty sú takisto dosť výrazné. Veľmi často je realizovaná konfiškácia pečení na bitúnkoch v dôsledku mliečnych škvŕn spôsobených migráciou škrkaviek.
Na druhej strane, v mnohých chovoch sa stále menej stretávame s klinickými príznakmi parazitóz, ktoré sú spôsobené červami a článkonožcami. Je to najmä vďaka zlepšenému prístupu k odborným a praktickým vedomostiam o danej problematike, ako aj stále sa zlepšujúcim podmienkam v chovoch zvierat. Napriek tomu však 60 až 80 % ošípaných vo výkrme a až 90 % prasníc je postihnutých subklinickými formami endo- alebo exoparazitárnych ochorení.
V našich chovoch ošípaných existujú priaznivé podmienky pre výskyt a vývin troch druhov helmintov (Ascaris suum, Oesophagostomum dentatum, Strongyloides ransomi), ku ktorým sa v zlých zoohygienických podmienkach môžu pridružiť aj niektoré ďalšie druhy helmintov, protozoí a ektoparazitov. Za ekonomicky najvýznamnejšie považujeme endoparazity Oesophagostomum sp., Trichuris suis a exoparazity (svrabovce) Sarcoptes suis.
Viac sa dočítate v príspevku MVDr. ANDREJA MARCINA, CSc. z UVLF v Košiciach - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 37.
