Hlavným zdrojom metánu zo živočíšnej výroby je črevná fermentácia u prežúvavcov (enterická emisia). Z enterickej produkcie metánu pri trávení prežúvavcov sa tvorí v bachore asi 87 %, zvyšok sa tvorí v črevnom trakte.
Procesom tvorby metánu sa z tráviaceho traktu odstraňuje vodík, ale zároveň metán predstavuje stratu energie, ktorá môže dosiahnuť až 12 %. Metán teda vzniká ako priamy produkt látkovej výmeny u bylinožravcov pri trávení štrukturálnych polysacharidov pomocou mikroorganizmov na jednoduchšie molekuly. To znamená, že symbiotické baktérie v bachore prežúvavcov produkujú metán, pri trávení objemových krmív bohatých na vlákninu.
Je teda samozrejmé, že zloženie kŕmnej dávky bude výrazne ovplyvňovať enterickú emisiu metánu. Priemerná krava emituje okolo 250 litrov metánu denne. Uvádza sa, že zmenou zloženia kŕmnej dávky prežúvavcov môžeme znížiť emisie metánu až o 40 %.
Okrem enterickej emisie metánu sa metán tvorí pri skladovaní hnoja. Metánizácia v hnoji vzniká v anaeróbnych podmienkach. Emisia metánu z hnoja je závislá od spôsobu skladovania a vytvorenia anaeróbnych podmienok pre metanizáciu, ale aj od teploty prostredia. So zvyšujúcou sa teplotou prostredia sa emisia metánu zo skladovania hnoja zvyšuje. Najvyššia emisia je z odkrytých lagún a skladovacích nádrží s hnojovicou. Nižšie emisie metánu sú z hnojísk maštaľného hnoja a najnižšie z exkrementov na pastve.
Emisný tok oxidu dusného a amoniaku z exkrementov je daný množstvom dusíka, ktorý obsahujú, teda množstvom dusíka, ktorý zvieratá vylúčia. Emisie oxidu dusného vznikajú kombináciou nitrifikácie a denitrifikácie dusíka obsiahnutého v hnoji počas skladovania. Veľkosť emisie závisí od obsahu dusíka a uhlíka v hnoji, doby jeho skladovania a spôsobu ošetrenia. Emisia oxidu dusného sa tvorí nitrifikáciou v aeróbnych podmienkach. Je to oxidácia amoniakálneho dusíka na dusitan a následne na dusičnan. Dusičnany sa potom transformujú na oxid dusný počas denitrifikácie v anaeróbnom prostredí. To znamená, že pre emisiu oxidu dusného z hnoja je potrebné, aby bol v hnoji prístup vzduchu a následne bol tento prístup zamedzený.
Celý článok od autorov z NPPC - VÚŽV Nitra a Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 9.
