Životné podmienky, najmä stajňový manažment, majú zásadný vplyv nielen na welfare, ale i na produkciu a reprodukciu dojníc. Veľmi dôležitým faktorom v chove vysoko sociálneho druhu, akým je hovädzí dobytok, je sociálne prostredie a umožnenie druhovo špecifického sociálneho správania.
V príspevku revidujeme aktuálne vedecké poznatky o vplyve sociálneho prostredia na dojnice a pozitívnom vplyve sociálnej podpory na ich welfare. Popisujeme tiež, aké metódy sa využívajú vo vede na monitorovanie stresu dojníc.
Príčiny sociálneho stresu
Hovädzí dobytok je veľmi sociálny druh. Za prirodzených podmienok, kravy a mladé jedince formujú dlhodobo stabilné sociálne skupiny a tvoria pevné sociálne väzby (Daycard 1990; Lazo 1994). Stádo je zložené z kráv, ich teliat a starších dcér. Skupinka mladých býčkov žije oddelene ďalej od stáda (Reinhardt & Reinhardt 1981) a dospelé dominantné samce sa pripájajú k stádu len v prípade prítomnosti rujnej kravy (Phillips 2002). Agresívne správanie v stáde je vzácne a medzi jedincami existujú preferenčné vzťahy, ktoré sú zodpovedné za súdržnosť stáda (Bouissou et al. 2001).
Manažment chovu dojníc sa historicky od prirodzeného spôsobu ich života značne vzdialil, v súčasnosti však prevláda snaha o vývoj v súlade so životnými potrebami dojníc. Chovatelia dnes preferujú skupinové ustajnenie oproti individuálnemu a voľné ustajnenie oproti väznému. Avšak niektoré bežné postupy chovateľského manažmentu môžu byť stále zdrojom sociálneho stresu a znižovať welfare dojníc. Ide najmä o vysokú hustotu obsadenia (DeVries et al. 2004; Proudfoot et al. 2009) a časté preskupovanie dojníc (von Keyserlingk et al. 2008; Schirmann et al. 2011).
Preskupenie dojníc je bežnou praxou, pri ktorej často dochádza tiež k zmenám v hustote obsadenia stajne (Talebi et al. 2014). Dojnice sa v závislosti od dojivosti a dĺžky laktácie presúvajú medzi skupinami v priemere päťkrát až šesťkrát za medziobdobie (Rushen et al. 2009). Podľa pilotného prieskumu Valníčkovej et al. (in prep.) boli v ČR zaznamenané chovy, kde dojnica bola presunutá počas jedného medziobdobia až deväťkrát.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. ÁGNES MORAVCSÍKOVEJ a doc. Ing. JITKY BARTOŠOVEJ, Ph.D. - VÚŽV, v. v. i., Praha-Uhříněves, Česká zemědělská univerzita v Praze - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 16.
