Ďatelinotrávne miešanky (ĎŤM) tvoria prechod medzi monokultúrami a rastlinnými spoločenstvami lúk. Sú významnou súčasťou rastlinnej výroby, tvoria prirodzenú zložku krmovinovej základne a významne podmieňujú úspešný rozvoj živočíšnej výroby ako súčasť krmovinovej dávky prežúvavcov.
V nížinách sú základom výroby objemových krmív, v horských oblastiach majú skôr doplnkový charakter. Avšak na trhu sa v rozhodujúcej miere realizujú prostredníctvom živočíšnych produktov - mäsa a mlieka. Vo všetkých oblastiach však majú nezastupiteľnú úlohu v rámci osevných postupov pri zvyšovaní úrodnosti.
Ich dôležitosť je často podceňovaná vzhľadom na to, že nie sú klasickou trhovou plodinou a v mnohých prípadoch sa dostávajú na okraj záujmu. Situácia v pestovaní kŕmnych plodín je ovplyvnená aj neustále klesajúcimi stavmi hospodárskych zvierat. Z dlhodobého hľadiska to však môže priniesť mnohé negatíva, predovšetkým v znižovaní úrodnosti pôdy.
Na vhodných stanovištiach poskytujú vysoké úrody, kvalitného, všestranne použiteľného krmu. Ich využitie je odôvodnené tam, kde je úrodnosť tráv a ďatelinovín v čistých porastoch nízka, resp. úrody sú kolísavé a nezaručujú pravidelný prísun krmu.
Okrem tvorby zelenej hmoty ako zdroja bielkovín pre živočíšnu výrobu, majú aj mnohé mimoprodukčné funkcie. Sú prospešné pri zúrodňovaní pôdy, zlepšujú jej štruktúru a obohacujú ju o humus a živiny. Dôležitý je aj ich protierózny, fytosanitárny a melioratívny účinok. Dlhší odpočinok pôdy pod dočasným porastom pôsobí vhodne na obsah humusu, ako aj na tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry pôdy. Zvyšky ďatelinovín mineralizujú a znižujú potrebu dusíka následných plodín.
ĎŤM sú výhodnejšie v porovnaní s monokultúrami ďateliny lúčnej či lucerny siatej, predovšetkým pre ich menšiu zaburinenosť a chorobnosť porastu, nižšie náklady na založenie a hnojenie a napokon aj pre vyššie úrody sušiny. Trávne druhy zase v miešankách vytvoria hustejší a kompaktnejší porast, čím sa stabilizuje úroda aj kvalita. Pri spoločnom pestovaní sa ďatelinoviny a trávy účelne dopĺňajú vo využívaní podmienok stanovišťa. Ide najmä o odlišné usporiadanie koreňového systému - ďatelinoviny zakoreňujú hlbšie, trávy plytšie.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Zuzany Kováčikovej, PhD. z NPPC - Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 31.
