Štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus) je najznámejším druhom spomedzi štítničiek na Slovensku. Pochádza z Ďalekého východu, kde napáda viac ako 150 druhov hostiteľských rastlín. Vyskytuje sa na všetkých kontinentoch, v Európe najmä v krajinách južnejšie od Slovenska.
V minulosti bola u nás karanténnym škodlivým organizmom, dnes je v legislatíve zaradená medzi tzv. regulované nekaranténne škodlivé organizmy pre množiteľský materiál čerešne, višne, marhule, broskyne, mandle, slivky, japonskej slivky, orecha a ríbezlí.
Do Európy sa dostala z USA. U nás sa vyskytuje iba v najteplejších oblastiach južného Slovenska, hlavne na jabloniach a ríbezliach, menej na hruškách a ďalších ovocných druhoch, ako sú dula, orech a slivka, a taktiež na okrasných a lesných drevinách a kroch, napr. na javore, skalníku, hlohu, buku, topoli, vŕbe, jarabine, lipe, breste a pod.
Samčeky majú vyvinutý jeden pár krídel a končatiny, samičky sú bezkrídle, telo majú kryté svetlo- až tmavošedým štítkom s veľkosťou 1,5 - 2 mm s bielym až svetložltým vrcholkom. Dospelé samičky majú hruškovitý tvar a sú žlté až žltočervené. Samičky a larvy (nymfy) škodia cicaním na drevnatých častiach rastlín, na listoch a na plodoch. V mieste vpichu sa pletivá vďaka vylučovaným toxínom sfarbujú do červena. Konečným výsledkom silného výskytu je usychanie konárov, neskôr aj celých stromov. Plody sú menšie, deformované a zle sa skladujú.
Prezimujú larvy 1. instaru v štádiu čierneho štítku, všetky ostatné štádiá v zimnom období odumierajú. Larvy 1. štádia sú veľmi odolné voči chladu a okolo 20 % populácie môže prečkať dlhé obdobie pri teplote až -30 ºC. Na jar larvy dokončujú vývoj, zvliekajú sa do ďalších instarov, začínajú prijímať potravu a menia sa na dospelce. Pária sa a za 4 - 8 týždňov, približne na konci mája, sa rodia živé pohyblivé larvy, ktoré sa rozliezajú po okolí a vyhľadávajú vhodné miesto pre cicanie. Následne sa vytvorí štítok, neprijímajú potravu a prechádzajú cez štádium bieleho štítku do fázy čierneho štítku. Samička môže produkovať až 10 lariev denne, a to počas 6 až 8 týždňov. Plodnosť za dobu jej života sa pohybuje od 30 do 200 potomkov. Počas roka sa väčšinou vytvorí jedna generácia, iba v teplejších oblastiach môžu byť dve generácie.
Monitoring štítničky sa vykonáva v zime odpočtom lariev vo fáze čierneho štítku a percentom živých lariev pod štítkom. V lete pri rozliezaní pohyblivých lariev zaznamenávame počty štítkov dospelcov, percento živých jedincov a počty lariev prvého instaru vo všetkých troch fázach vývoja (pohyblivé larvy, biely štítok a čierny štítok). Monitoring letovej aktivity samčekov možno vykonávať feromónovými lapákmi. Spoločne s teplotnými údajmi ich možno využiť na presné určenie termínu ochrany proti larvám. Obdobie rozliezania lariev možno sledovať pomocou obojstrannej lepiacej pásky, na ktorú sa pohyblivé jedince zachytia. Napadnutie plodov sa zisťuje pred zberom kontrolou 500 plodov a sleduje sa výskyt typických červených škvŕn uprostred so štítkami.
Prahy škodlivosti sú 10 živých lariev na 1 m konárov v ohniskách pri zimnej kontrole, alebo 10 a viac samičiek na 1 m konárov v prvej polovice júna, a to aj iba v ohniskách výskytu.
Nepriama ochrana spočíva v podpore prirodzených predátorov a používaní selektívnych prípravkov. Najvýznamnejším parazitoidom štítničky nebezpečnej je štítničkár záhradný (Prospaltella perniciosi). Tento druh parazituje až 65 % jej lariev. Významnými ektoparazitmi sú tiež osičky rodu Aphitis. Nápomocné sú aj lienky. Pre podporu predátorov a parazitoidov je vhodné ponechať zrezané drevo so štítničkami v zime v sade, na ktorom parazitoidy prežívajú, zatiaľ čo štítničky hynú.
V súčasnosti je povolených viacero prípravkov na ochranu rastlín, kam patria Mospilan 20 SP (aj v malospotrebiteľskom balení - MB), AcetGuard, Carnadine, Kachikoma, Kestrel a Yoroi a v MB balení aj Vošky-molice Stop (všetky s účinnou látkou acetamiprid), ďalej Harpun (účinná látka pyriproxyfen) a Movento 100 SC a Mobile (účinná látka spirotetramat). Účinné sú aj prípravky autorizované proti cicavým a žravým škodcom, ktorými sú Decis EW 50, Delta EW 50 a Decis Protech.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
