Na udržiavanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy vo veľkej miere vplýva organická hmota, dodávaná do pôdy vo forme organických hnojív a pozberových zvyškov. K rapídnemu poklesu produkcie maštaľného hnoja tiež prispieva využívanie bezpodstielkových technológií ustajnenia hospodárskych zvierat.
Z rôznych spôsobov využitia biomasy na energetické účely sa v praxi využíva aj výroba bioplynu, pričom v tomto procese vzniká ako vedľajší produkt biokal, významný zdroj organickej hmoty a živín. Výroba bioplynu je posledným krokom v systéme využívania biomasy, v ktorom sa súčasne vyrába nosič obnoviteľnej energie - bioplyn s dezinfikovaným biohnojivom (digestát).
Anaeróbna digescia sa považuje za procesný krok, pri ktorom sa vytvára hodnota z odpadu. Problém zneškodňovania odpadu sa preto premieňa prostredníctvom anaeróbnej digescie na vysoko hodnotný produktový tok. Zariadenia na výrobu bioplynu sa postupne stávajú významnou súčasťou systému obehového biohospodárstva. Celý rad materiálov, ktoré sa donedávna považovali za odpad pochádzajúci z priemyselnej výroby, poľnohospodárstva a iných ľudských činností, sa môžu zhodnocovať prostredníctvom digestorov na bioplyn a konvertovať na užitočné nosiče energie a organické hnojivá bohaté na živiny.
Pri výbere optimálneho druhu plodiny pre energetické využitie je potrebné zohľadniť nielen mernú produkciu metánu a hektárovú úrodu sušiny, ale tiež rentabilitu a pestovateľské nároky či vplyv zvolenej technológie pestovania na kvalitu a zdravotný stav pôdy. Priame produkty z bioplynových zariadení (anaeróbnej digescie), teda energia a organické hnojivá prispievajú k napĺňaniu niekoľkých európskych cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej bezpečnosti, ako aj k rozvoju obehového biohospodárstva a ekologickej (zelenej) zamestnanosti.
Celý článok Ing. JOZEFA ČUNDERLÍKA, PhD. z NPPC - VÚRV - Ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica - si možno prečítať v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 14.
