Ozdobou mnohých parkov v mestách i na dedinách bývajú mohutné pagaštany. Sú to síce veľké a silné stromy, ale už takmer 30 rokov podliehajú nápadným poškodeniam ploskáčikom pagaštanovým (Cameraria ohridella).
Tento drobný motýlik je u nás známy od roku 1994. Na naše územie prenikol z Rakúska, odkiaľ sa postupne dostal do celej Európy. V súčasnosti sa u nás vyskytuje všade, kde je vysadený jeho najčastejší hostiteľ, teda pagaštan konský.
Vyskytuje sa na mladých i starých pagaštanoch v mestskej zeleni, alejach, parkoch a prímestských lesoch. Jeho larvy vyžieraním spôsobujú poškodenie asimilačných orgánov, ktoré predčasne hnednú a usychajú. Symptómy sú ľahko pozorovateľné. Poškodením až takmer úplným zničením listového parenchýmu môže ploskáčik významne znižovať asimiláciu pagaštanu, a tým aj jeho prírastky a tvorbu plodov. Predčasné opadávanie listov je možné pozorovať už v auguste, často aj skôr.
Ploskáčik pagaštanový je drobný motýlik, ktorého telo dosahuje dĺžku 3 - 4 mm, s roztiahnutými krídlami meria 6 - 8 mm. Zlatožltú farbu predných krídiel pretínajú 4 priečne biele pásiky, zadné krídla sú striebristosivé. Prezimuje kukla v opadaných listoch. Začiatkom apríla sa liahnu dospelce 1. generácie, samičky kladú následne koncom apríla až do polovice mája vajíčka. Vajíčko je oválne, spočiatku priehľadné, pred liahnutím húseníc získava striebristý vzhľad. Húsenica má hnedú hlavu a bledohnedé ploché telo, ktoré je z chrbtovej časti zdobené hnedými chitínovými políčkami. Má 3 páry pravých končatín, 3 páry panôžok a pár posuviek na konci tela. Húsenica mínuje vyžieraním palisádového a špongiového parenchýmu v liste medzi dvoma pokožkami. Charakteristické poškodenie, ktoré pritom vytvára, nepresahuje priestor medzi žilkami. Míny sú spočiatku okrúhle, šedozelené až svetlohnedé, a keď dosiahnu priestor medzi žilnatinou, rozširujú sa na jednu stranu. Mínujúcu húsenicu je v tomto čase možné objaviť po odstránení vrchnej pokožky listu. Kuklí sa v míne. Kukla je spočiatku bledohnedá, neskôr tmavohnedá, v pavučinovom zámotku. Na čele má malý tŕň, ktorý slúži na pretrhnutie pokožky listu pred vyliahnutím a vyletením motýlika z míny. Pravidelne 2. a 3. generácia tohto škodcu spôsobuje predčasné usychanie listov a ich opadávanie.
Hlavným preventívnym a veľmi účinným opatrením je dôkladné pohrabanie a zlikvidovanie (napr. spálením, prípadne kompostovaním v čo najväčšej vzdialenosti od hostiteľov) všetkých opadaných listov na jeseň. Tento úkon treba zopakovať aj na jar najneskôr do konca marca, čím je možné zlikvidovať väčšinu prezimujúcich kukiel. Naopak, týmto opatrením sa zachovávajú prirodzení nepriatelia ploskáčika, ktorí nezimujú pripevnení na listoch, ale voľne v krajine. Prvá generácia dospelcov sa sústreďuje zvyčajne na zatienenej (severnej a severovýchodnej) strane kmeňov, ďalšie generácie vyliahnutých motýlikov na celom obvode kmeňov. Prvá generácia kladie vajíčka najmä na spodné poschodie konárov, druhá v strednej časti stromov a až tretia generácia preniká do vrcholových častí stromov.
Chemický postrek je najúčinnejší na 1. generáciu ošetrením kmeňov do maximálne možnej výšky pozemným spôsobom ochrany aspoň po najnižšie rozkonárenie stromov. Keďže sa dospelce každej generácie zdržujú pohromade cca 10 dní, je postrek potrebné vykonať proti 1. generácii začiatkom apríla a opakovať ho o 10 dní. Ošetrenie proti ďalším generáciám býva málo účinné a neodporúča sa. Priamo proti ploskáčikovi nie je v SR autorizovaný žiadny prípravok, ale možno využiť prípravky autorizované proti húseniciam na okrasných rastlinách, ktorými sú Neemazal T/S (účinná látka azadirachtin), Scatto (účinná látka deltamethrin), Karate Zeon 5 CS a Ninja Zeon 5 CS (oba s účinnou látkou lambda-cyhalothirn). Ošetrovanie proti mínujúcim húseniciam v korunách veľkých stromov je technicky nemožné, preto sa neodporúča.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
