Chov oviec na našom území má svoje hlboké korene a siaha do dávnej histórie. Však v minulosti aj na našom území prevládal z domácich zvierat najmä chov oviec, pričom chov hovädzieho dobytka ešte v prvom tisícročí n. l. nebol dominantný.
Dlhé stáročia chov oviec predstavoval jeden z hlavných zdrojov živobytia. Bola to však nesmierne ťažká a náročná práca, no prinášala vždy aj bohatý úžitok. Chov oviec sa niesol v znamení porekadla: Ovečka, ovečka, trojaký úžitok máš. Predstavoval zdroj surovín pre výživu ľudí a tiež aj na odievanie. Z hľadiska výživy to bolo v prvom rade mlieko a výrobky z ovčieho mlieka, na druhom mieste ovčie mäso a v neposlednom rade sa ovce chovali aj pre ovčiu vlnu a kože. Tie boli v minulosti nenahraditeľné. Pre súčasný trh už význam ovčej vlny a koží ustúpil, pretože sa nahradili inými materiálmi. Ovčie mlieko a mäso sú však naďalej zaujímavé komodity. Dopyt po týchto produktoch je ale veľmi kolísavý, čo robí chovateľom problémy. Žiaľ, v posledných rokoch nám počet oviec stále klesá; v súčasnosti je u nás menej ako 300-tisíc kusov. Okrem nepriaznivých ekonomických podmienok to súvisí aj s neustálym klesajúcim počtom pracovníkov v živočíšnej výrobe.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Karola Heriana, CSc. - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny 26.
