Ako zobrali svoju budúcnosť do vlastných rúk

Niekedy sa nám zdá, že poľnohospodári v západnej Európe majú oveľa ľahší život, už len tým, že sa hospodária v „starých“ členských krajinách a sú akosi bližšie k „centrále“.

Priniesli sme vám už dva články (RN 25 a 31/2024) a o tom, ako belgickí farmári museli dať hlavy dokopy, aby za svoje produkty dostali odmenu, ktorá pokrýva aspoň náklady na ich produkciu a založili si na to úspešné odbytové družstvo Faircoop. Počas návštevy organizovanej Európskou komisiou mali poľnohospodárski novinári, členovia siete Agri Press z celej EÚ možnosť dozvedieť sa viac nielen o aktivitách a cieľoch tohto družstva, ale stretnúť sa aj s farmármi, ktorí svoje produkty prostredníctvom tohto družstva speňažujú. Druhou farmou, ktorú sme navštívili, bola rodinná Ferme de la Seigneurie.

Farmárči celá rodina

To, že farmou žije celá rodina, bolo vidieť na prvý pohľad. Privítali nás majitelia Stéphane a Carine Godfriaux spolu so svojimi deťmi, vnukmi aj s malou vnučkou. V roku 1995 Stéphane prevzal 38 ha pôdy od svojho svokra a spolu s 30 ha, ktoré dostal od svojho otca, sa spolu s manželkou Carine stali vlastníkmi farmy, ktorá sa odvtedy rozrástla až do dnešnej rozlohy 83,5 ha. Venujú sa produkcii mlieka a rastlinnej výrobe.

Ich štyri deti sú všetky aktívne v poľnohospodárstve a trochu netypicky prevezme farmu po rodičoch najmladší syn Matteo, ktorý má 22 rokov a žije a pracuje na farme (obvykle farmu preberá najstarší syn). Trvale teda na farme pracujú 3 ľudia, v období sejby a žatvy využívajú služby na výpomoc.

V súčasnosti chovajú na farme 113 kráv, z čoho je 51 dojníc holštajn, jersey aj normandských plemien a 4 kusy na mäso domáceho mäsového plemena belgické modré. Zvyšok sú teľatá. Ročne vyprodukujú 300 000 až 350 000 litrov mlieka, ktoré predávajú čerstvé alebo vo forme vlastných jogurtov a zmrzliny priamo na farme (ich výrobe sa venuje jedna z dcér) a takisto prostredníctvom družstva Faircoop. Objem vyprodukovaného mlieka je dvojnásobný oproti obdobiu, kedy platili mliečne kvóty. Možnosti na rozširovanie boli vtedy minimálne, preto ani investície do budov a zariadení nedávali zmysel. Dojacie zariadenie pochádza ešte z roku 1976, preto je jedným z plánov do budúcnosti modernizácia dojacej jednotky, ako aj rozšírenie existujúcich maštalí. Kravy sa obvykle od apríla do októbra pasú vonku na pasienkoch, čo tento rok neumožnilo veľmi vlhké počasie a ešte koncom mája sme ich našli v maštaliach. Stéphanovi to umožnilo ukázať nám hneď na mieste zariadenie, ktorým ešte stále dojí. Aj keď mlieko ešte nie je ekologické, majú certifikát kvality, ktorý zvyšuje kredit, cenu aj záujem zákazníkov. Vedia totiž, že tam, kde je to možné, používajú namiesto liekov esenciálne oleje a vlastné krmivá.

Plní si svoje sny

Okrem obilnín a krmovín pre zvieratá pestujú aj hrášok, ľan, červenú a cukrovú repu. Mattea však stále ťahá k novým pokusom, čomu otec nebráni a práve naopak, dáva mu voľnú ruku. Na farme sa preto objavili aj fóliové tunely s jahodami a paradajkami. Jahody krásne dopĺňajú sestrine jogurty a zmrzliny a paradajky nájdu svojich zákazníkov v obchodíku. Možno práve toto je cesta, ako mladším generáciám uľahčiť cestu k poľnohospodárstvu – umožniť im realizovať svoje sny.

Od politikov už nič nechcú

Že ich život nie je jednoduchý, potvrdzuje Stéphane: „Aj keď sa ceny mlieka zvyšujú, neznamená to, že sa zvyšujú aj naše zárobky. Zvýšili ceny vstupov, zariadení, platíme veľa daní. Takisto sa extrémne zvýšili náklady na živobytie. Rozdiely v cenách techniky medzi májom 2022 a decembrom 2023 sú obrovské. V máji 2022 som kúpil na veľtrhu v Bruseli traktor. Presne ten istý traktor stál v decembri 2023 o 25% viac. O toľko sa naše príjmy nezvýšili. Keby sme nemali diverzifikáciu, finalizáciu a družstvo Faircoop,  cez ktoré predávame za férové ceny, možno by sme museli aj skončiť tak ako mnohí, ktorí ani nemajú za seba náhradu. Ja ju našťastie mám. Už sa nespoliehame na politikov, ktorých sme stále žiadali o podporu v čase mliečnej krízy. Založili sme družstvo a vytvorili sme spôsob marketingu vlastného mlieka a tak sme politikom ukázali, že od nich vlastne nič nepotrebujeme a dokázali sme vziať svoju budúcnosť do našich vlastných rúk. Odvtedy sme urobili veľa práce, ktorá bola ocenená a je dôležitá.“ Na otázku, prečo robí túto prácu, aj keď je ťažká a ani veľa nezarobí, odpovedá: „Keď vidím, čo všetko čo tu dokážeme urobiť a vybudovať, ukazuje to, že sme vyhrali. Aj keď pracujeme veľa hodín bez dovolenky, alebo návštev reštaurácií, stále sa na tú prácu teším. Je to pre mňa pocit slobody, som tu s rodinou a netrávim život v dopravnej zápche na diaľnici.“

MALVÍNA GONDOVÁ

Dojacie zariadenie pochádza z roku 1976 a Stéphane ukázal, ako ešte stále dojí.

Mattea stále ťahá k novým pokusom, čomu otec nebráni a práve naopak, dáva mu voľnú ruku

FOTO - EÚ 2024 Cornelia SMET

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down