Termín „potravinové systémy“ označuje všetky prvky a činnosti súvisiace s výrobou a spotrebou potravín, vrátane ich ekonomických, zdravotných a environmentálnych vplyvov. Inými slovami, ide o siete, ktoré sú potrebné na výrobu a transformáciu potravín a zabezpečenie toho, aby sa dostali ku koncovým spotrebiteľom.
Potravinové systémy v sebe zahŕňajú všetkých účastníkov, činnosti, procesy a produkty zapojené pri pestovaní, chove, výrobe, dodávke a spotrebe potravín. Udržateľné potravinové systémy zabezpečujú potravinovú bezpečnosť a výživu pre všetkých tak, aby nebolo ohrozené zabezpečenie potravín a výživy pre budúce generácie, pričom sú zohľadnené ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty. Zabezpečenie udržateľných potravinových systémov je jedným z kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), podľa OSN.
Súčasný stav a ich uhlíková stopa
Svetová populácia prekročila 8 miliárd a očakáva sa, že do roku 2050 bude Zem obývať 10 miliárd ľudí. Potravinové systémy čelia náročnej „trojitej výzve“: zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a výživu pre rastúcu populáciu, podporovať živobytie miliónov ľudí pracujúcich v potravinových systémoch a robiť to všetko spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Ide však o komplexné a systémové výzvy, ktoré si vyžadujú kombináciu vzájomne prepojených opatrení na miestnej, národnej, regionálnej a globálnej úrovni.
Hoci sa na planéte vyprodukuje dostatok potravín k nasýteniu všetkých 8 miliárd ľudí, takmer každý desiaty človek na svete nemá dostatok jedla, zatiaľ čo obezitou trpí každý ôsmy človek. Okrem toho, štrukturálne zmeny vyvíjajú tlak na živobytie ľudí pracujúcich v potravinovom dodávateľskom reťazci a produkcia potravín má značný dopad na kvalitu životného prostredia.
Podľa odhadov, do roku 2050 bude nutné zvýšiť produkciu potravín o 60 %, aby došlo k uspokojeniu potrieb celej populácie. Dosiahnutie tohto cieľa pomocou existujúcich poľnohospodárskych techník si vyžiada využívanie ešte väčšieho množstva pôdy, vody, hnojív a energie. Poľnohospodári, vlády a vedci musia nájsť spôsob, ako zvýšiť produkciu potravín bez toho, aby sa zhoršila degradácia životného prostredia a klimatická kríza, ktorá prispieva k nedostatku potravín na globálnom juhu.
Emisie v potravinovom systéme vznikajú vo všetkých jeho častiach, od využívania pôdy, produkcie na farmách, spracovania surovín, dopravy, balenia až po predaj finálnych produktov. Až 82 % globálnych emisií skleníkových plynov z produkcie potravín pochádza z poľnohospodárskych činností.
Chov hospodárskych zvierat (HZ) a s tým súvisiace využívanie pôdy a krmiva sa na celku podieľa až 53 %. Jedným z dôvodov je, že prežúvavce počas tráviaceho procesu produkujú metán. Využívanie pôdy tvorí 25 % emisií z produkcie potravín. Dvojnásobok emisií pochádza z využívania pôdy pre chov HZ (16 %), ako aj pre pestovanie plodín určených na ľudskú spotrebu (8 %). Netreba však zabudnúť na to, že pestované poľnohospodárske plodiny spotrebovávajú CO2.
Iba 18 % emisií z potravín pochádza z dodávateľského reťazca, ktorý zahŕňa procesy ako spracovanie, distribúciu, dopravu, balenie a predaj v maloobchode. Dôležité je poznamenať, že dodávateľské reťazce je možné značne skrátiť najmä zásobovaním z regionálnych zdrojov. Výroba potravín je už teraz zodpovedná za takmer tretinu emisií uhlíka a za 90 % odlesňovania na celom svete.
Na prispôsobenie a zmiernenie klimatickej zmeny je v celom potravinovom systéme potrebné vytvoriť priaznivé podmienky prostredníctvom politík, trhov, inštitúcií a štátnej správy. EÚ okrem ďalšieho prijala už spomínané smernice, vplyvom ktorých sa vzťahuje na niektorých výrobcov potravín a všetky maloobchodné reťazce s potravinami pôsobiace na území SR povinnosť, aby zverejňovali podrobné informácie o ich environmentálnych a sociálnych vplyvoch, vrátane ich uhlíkovej stopy.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 7.
