Vírusové choroby čoraz viac a agresívnejšie ohrozujú chovy hospodárskych zvierat - ide o africký mor ošípaných, vtáčiu chrípku a najnovšie mimoriadne nebezpečnú slintačku a krívačku. Ohrozené sú prakticky všetky druhy hospodárskych zvierat. V tejto súvislosti sme o rozhovor požiadali prof. MVDr. Jozefa BÍREŠA, DrSc., bývalého ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, hlavného veterinárneho lekára SR a ministra pôdohospodárstva v úradníckej vláde.
rn hovorili
Sú podľa Vás opatrenia v našich chovoch v súvislosti so slintačkou a krívačkou dostatočné? Boli opatrenia, ktoré prijali v Maďarsku, v niečom odlišné?
„Zavedené opatrenia proti zavlečeniu a šíreniu vírusu slintačky a krívačky na Slovensku je potrebné posudzovať dynamicky od potvrdenia nákazy v Maďarsku a následne na území Slovenska. Možno sa v plnej miere neuplatnili opatrenia pri kontrole pohybu motorových vozidiel na maďarsko-slovenských hraniciach - nepostačovala len kontrola vozidiel prepravujúcich vnímavé zvieratá, ale bolo potrebné zamerať sa aj na vozidlá, ktoré prevážajú napr. krmivá, potraviny, tepelne neošetrené mlieko, chladené mäso z vnímavých druhov zvierat, vedľajšie živočíšne produkty, a aj na ľudí, ktorí pracujú na Slovensku v živočíšnej výrobe.
V aplikácii opatrení proti šíreniu slintačky a krívačky (SLAK-u) na hraniciach so Slovenskom bolo na začiatku aktívnejšie Poľsko a Česká republika. Momentálne zavedené opatrenia na hraniciach s Maďarskom zo strany Slovenska sa už približujú realite a požiadavkám na ochranu územia SR pred ďalším zavlečením vírusu SLAK-u. Opatrenia na zabránenie prieniku vírusu na farmy vnímavých zvierat (hovädzí dobytok, ovce , kozy, ošípané) sa zavádzajú postupne a v súčasnosti sú už oveľa účinnejšie ako na začiatku nákazy. Najväčšie problémy pri biologickej ochrane chovov boli spôsobené napríklad absenciou dezinfekčných brodov alebo ich účinnosti pri vstupe na farmy a objektov so zvieratami, nedostatkom účinných dezinfekčných prostriedkov, chýbajúcimi ochrannými prostriedkami pre pracovníkov na farme, chýbajúcou efektívnou kontrolou dopravných prostriedkov, napr. mliekarenských vozidiel navštevujúcich viaceré farmy, pohybu zamestnancov, najmä nepovolených osôb, pracovníkov pracujúcich na farmách zo zahraničia či pracovníkov na farme, ktorí chovajú vnímavé zvieratá v domácnosti.“
Dá sa v tejto chvíli povedať, či sa u nás niečo podcenilo, a ak áno, tak čo to bolo?
„S odstupom času možno konštatovať, že opatrenia proti šíreniu vírusu SLAK-u sa na území Slovenska zlepšili a ich efektívnosť dosiahla štandardnú úroveň. Stále je možnosť niečo vylepšovať podľa správania sa vírusu a vzniku nových ohnísk SLAK-u. Na niektoré nedostatky pri uplatňovaní opatrení proti šíreniu nákazy na Slovensku poukázal aj tím audítorov z Európskej únie, ktorý odporučil hlavne zvýšiť časovú aktuálnosť pri zavádzaní plošných opatrení, ich robustnosť a kontrolu ich uplatňovania zo strany kontrolných orgánov. Odporúčania nezávislej zahraničnej inštitúcie boli vždy, ale predovšetkým v súčasnosti pri riešení zdravotne a ekonomicky závažnej choroby u prežúvavcov a ošípaných na Slovensku veľmi cenné a je potrebné ich v plnej miere aplikovať.
Okrem iného, od začiatku nákazy na Slovensku chýba užšia lokálna a regionálna komunikácia s farmármi, samosprávou, veterinárnymi lekármi, odborníkmi z výskumu, vzdelávania, potravinárskym priemyslom, poľovníkmi, kafilériou, jednotlivými ministerstvami. Uvedený prvok sa veľmi pozitívne uplatnil napríklad pri riešení afrického moru ošípaných. Aj pri tejto nákaze je potrebné, tak ako pri predchádzajúcich chorobách (AMO, aviárna influenza) spolupracovať s poľovníkmi, pretože voľne žijúca zver - napr. jeleň, daniel, srna, diviak - sú vnímavé druhy a môžu pri prenose vírusu SLAK-u na Slovensku zohrať dôležitú úlohu.
Hlavnú odbornú garanciu pri riešení slintačky krívačky majú veterinárni lekári - Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Komora veterinárnych lekárov SR, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach ako vzdelávacia inštitúcia. Možno aj pri tejto nákaze bolo potrebné využiť už od začiatku súčinnosť uvedených stavovských organizácií. Predsa profesia veterinárneho lekára je na farme osoba prvého kontaktu, ktorá prvá s farmárom diagnostikuje klinické príznaky podozrenia na uvedenú chorobu a bezprostredne zavádza opatrenia. V danej veci aj UVLF v Košiciach vie poskytnúť študentov 6. a 5. ročníka, korí určite s veterinárnym lekárom na farme, resp. farmárom dokážu pod odborným dozorom zabezpečiť niektoré odborné úlohy. Odborná verejnosť, vrátane farmárov a veterinárnych lekárov očakáva od diagnostikovania prvého ohniska SLAK-u vydanie odborného materiálu - publikácie o slintačke a krívačke, kde čitateľ získa všetky odborné informácie ohľadom výskytu choroby a riadení procesov jej eradikácie.“
Celý rozhovor bude uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 15.
