Ochrana životného prostredia a zdravie ľudí je jednou z priorít Európskej únie. Z opatrení pri ochrane životného prostredia, ktoré najviac rezonuje medzi poľnohospodármi, je obmedzenie používania rizikových účinných látok. Ekologizácia v oblasti prípravkov na ochranu rastlín spôsobila značnú redukciu používaných účinných látok a hľadanie nových alternatív priamej ochrany rastlín.
Definícia a schvaľovanie základných látok
Novou alternatívou v oblasti pesticídov je použitie tzv. základných látok, ktoré sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009. Týmto termínom sa označujú látky, ktoré nie sú primárne určené pre použitie ako prípravky na ochranu rastlín, ale môžu sa používať pre ochranu rastlín alebo poľnohospodárskych produktov, a tiež na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov.
V súlade s článkom 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 základná látka musí spĺňať nasledujúce požiadavky: a) nie je problémová látka, b) nemá prirodzenú schopnosť narušiť endokrinný systém a nemá neurotoxické alebo imunotoxické účinky, c) prevažne sa nepoužíva na účely ochrany rastlín, ale napriek tomu je užitočná pri ochrane rastlín, buď priamo, alebo v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a jednoduchého rozpúšťadla, d) neuvádza sa na trh ako prípravok na ochranu rastlín. Pre účely tohto nariadenia sa za základnú látku považuje účinná látka, ktorá spĺňa kritériá pre „potraviny“ podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.
Od roku 2014 bolo postupne schválených 27 základných látok odporúčaných k ochrane rastlín. Aplikácia základných látok na báze potravín alebo chemických látok je identická ako pri používaní zaužívaných synteticky vyrábaných pesticídov (príprava postrekov s vodou). V prípade základných látok na báze rastlín (praslička roľná, kôra z vŕby, druhy rodu pŕhľava, cibuľa, cibuľka) sa musia, vo väčšine prípadov, vopred pripraviť výluhy (odvary, maceráty), ktoré sa následne aplikujú (po zriedení vodou).
Alternatívna ochrana poľných plodín
Pre alternatívnu ochranu poľných plodín je možné využiť 12 základných látok s fungicídnym, insekticídnym či baktericídnym účinkom a to na priamu ochranu alebo s použitím na ošetrenie osiva či sadiva alebo ako elicitor.
Ošetrenie osiva či sadiva proti hubovým chorobám a baktériám je aplikovateľné, v závislosti od základnej látky, buď všeobecne na obilninách, repe cukrovej či ľuľku zemiakovom (chitozány) alebo špecificky na jačmeni (ocot) i pšenici (ocot a prášok z horčičných semien) proti konkrétnym hubovým chorobám, ako hnedá prúžkovitosť jačmeňa, mazľavá sneť pšeničná a mazľavá sneť hladká.
V prípade šiestich základných látok je deklarovaný fungicídny účinok využiteľný v obilninách na reguláciu septoriózy (hydroxid horečnatý), v sóji na reguláciu múčnatky (kravské mlieko) a v ľuľku zemiakovom na reguláciu plesne, múčnatky či alternáriovej škvrnitosti (odvar z prasličky roľnej, extrakt cibule Allium cepa L., hydroxid horečnatý E 528, lecitíny a macerát z pŕhľavy).
Na reguláciu škodcov, akými sú voška broskyňová na zemiakoch, skočka kapustová a molička kapustová na repke, roztočec chmeľový a voška maková na všetkých druhoch strukovín sa odporúča postrek pripravený z macerátu pŕhľavy.
Funkciu elicitora na zvýšenie odolnosti rastlín je možné využiť v prípade fruktózy, sacharózy a chitozánov a to pre obilniny, vrátane kukurice siatej a cukrovej, repu, krmoviny, koreniny, pasienky či ozdobnicu čínsku (perspektívna energetická rastlina). Ošetrované rastliny lepšie odolávajú patogénnym hubám a baktériám a v prípade kukurice sa uvádza lepšia odolnosť proti vijačke kukuričnej.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
