Konzervované objemové krmivá bývajú základom kŕmnych dávok hovädzieho dobytka i malých prežúvavcov. Dôležitá je kvalita, preto na testovaní konzervačných postupov, aditív, obsahu prospešných a škodlivých látok, ale aj na optimálnom dávkovaní pracuje rad pracovísk. Keďže ide o prácu so živým materiálom, tak v meniacich sa podmienkach prostredia majú stále dosť práce.
Na dosiahnutie optimálnych výsledkov musia hospodárske zvieratá prijímať dostatočnú a vyváženú kŕmnu dávku, ktorá pokryje potrebu energie, bielkovín, vlákniny, minerálov a vitamínov v danej životnej a aj produkčnej fáze života.
Pre optimálnu výživu dojníc
Pri dojniciach ide najmä o produkciu mlieka, ktorá sa na maximum dostáva zhruba 6 až 8 týždňov po otelení. Zatiaľ čo najvyšší príjem sušiny dosiahne krava až 10 - 12 týždňov po otelení, čím u nej dochádza k energetickému deficitu, na vyrovnanie ktorého niekoľko týždňov využíva energiu zo svojich tukových zásob. Hoci ide o prirodzený jav, tak sa z neho môže stať problém v prípadoch, kedy je strata hmotnosti na začiatku laktácie príliš veľká, čo môže znížiť šance na úspešný (a efektívny) návrat do reprodukcie. Dojnica by preto mala dostávať takú kŕmnu dávku, pri ktorej sa optimalizuje produkcia mlieka a mliečnych zložiek a strata telesnej hmotnosti v čase medzi otelením a prvou insemináciou nepresiahne 0,5 BCS (skóre telesnej kondície).
Zároveň treba dbať na štruktúru kŕmnej dávky, ktorá udrží zdravé fungovanie zložitého tráviaceho ústrojenstva dobytka. Z tohto hľadiska bývajú trávne senáže vhodným zdrojom neutrodetergentnej vlákniny (NDF), ktorá pri zbere porastu v správnej fenofáze býva aj vysoko stráviteľná. Kvalitné trávy majú tiež pozitívny vplyv na produkciu mliečneho tuku.
Podľa Davida Combsa, výskumného pracovníka zaoberajúceho sa mliečnou produkciou dobytka na Universite of Wisconsin-Madison, existuje rad dôvodov na zaradenie trávnej senáže do zmiešanej kŕmnej dávky (TMR) dojníc:
Pre zaradenie trávnej senáže do kŕmnej dávky „hovorí“ aj ekonomika a zdravotné hľadisko. Akonáhle sa s rastúcou mliečnou produkciou začali dojniciam skrmovať stále vyššie dávky koncentrovaných krmív, a to nielen obilnín, tak stúpli aj náklady na kŕmny deň a incidencia metabolických problémov. Dostatok vlákniny je totiž kľúčovým prvkom zdravého metabolizmu prežúvavcov. K opätovnému navýšeniu podielu objemových krmív prispela aj potreba zefektívniť produkciu prostredníctvom redukcie nákladov na kŕmny deň.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 17.
