Signalizačná správa
V tomto období sa na porastoch obilnín prejavujú v rôznej intenzite poškodenia, spôsobené výskytom kohútikov a vošiek.
Kohútiky na obilninách
Kohútik modrý (Oulema gallaeciana) napáda hlavne pšenicu, prípadne ďalšie obilniny, okrem ovsa. Veľkosť imága dosahuje 3,5-4 mm, telo aj nohy sú modré alebo zelené s kovovým leskom. Kohútik pestrý (Oulema melanopus) napáda tiež všetky druhy obilnín, hlavne jačmeň a ovos. Veľkosť dospelca je 4-5 mm, krovky má tmavomodré až zelenkasté a nohy červenkastooranžové, čím sa obidva druhy výrazne odlišujú. Vajíčka majú obidva druhy rovnaké, 1 mm dlhé, žltkasté. Larvy sú tiež rovnaké pri obidvoch druhoch, pokryté čiernym slizom a výkalmi, pripomínajú slimáčikov. Prezimujú chrobáky v okolí pozemkov, najmä pod kôrou stromov a v pôde. Na jar nalietavajú na porasty obilnín a vyžierajú podlhovasté otvory medzi žilkami na listoch. Po spárení kladú samičky podlhovasté vajíčka na vrchnú stranu listov, 1-5 kusov v radoch za sebou. Asi o týždeň sa liahnu larvy, ktoré rovnako ako imága vyžierajú podlhovasté otvory do listov, pričom sa obaľujú slizovitým povlakom. Okienkovaním listov dochádza k strate listovej plochy niekedy až do vybielenia listov. Ak je počet vajíčok alebo lariev 0,6 a viac na jedno steblo alebo pomer vajíčok a lariev 1:2, treba ošetrovať. Larvy kohútika pestrého sa kuklia v pôde, larvy kohútika modrého v úžľabí horných listov alebo v klasoch. Chrobáky sa liahnu na jeseň, ešte krátko žerú na iných trávach, pokým sa nestiahnu do zimných úkrytov. Vysoké zastúpenie obilnín napomáha premnoženiu kohútikov do takej miery, že iný spôsob boja ako chemický, nie je možný.
Vošky na obilninách
Pravidelne v čase mliečnej zrelosti nalietajú do porastov obilnín vošky. Ich početnosť býva rôzna v závislosti od počasia, pestovanej odrody, lokality a úrovne insekticídneho ošetrovania. Listy obilnín sú osídlené kolóniami svetlozelených vošiek. Je to voška trávová (Metopolophium dirhodum). Zostáva cicať len na listoch, prípadne steblách, čo môže pri premnožení spôsobiť ich žltnutie a skrúcanie. Jej najväčšia škodlivosť je v prenášaní vírusov žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV). V jeseni prelieta na primárnych hostiteľov: ruža, jahoda alebo repík lekársky, kladie na nich vajíčka a v tejto forme aj prezimuje. Voška čremchová (Rhopalosiphum padi) je tmavozelená až olivovohnedá. Tiež sa vyskytuje najviac na spodnej strane listov a v listových pošvách. U nás je veľmi rozšírená, cicaním spôsobuje poškodenie listov. Primárnym hostiteľom je čremcha obyčajná, na ktorej prezimuje vo forme vajíčok. Práve táto voška je najvýznamnejším prenášačom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). Obidve spomenuté vošky sú teda tzv. listové vošky a ošetrenie proti nim sa odporúča na konci kvitnutia pšenice pri výskyte 25 a viac vošiek v priemere na jednu odnož. V jarnom jačmeni len v štádiu steblovania pri výskyte 25-30 vošiek na 30 % odnoží, čo v našich podmienkach nebolo splnené.
V klasoch a na zástavových listoch najviac škodí monocyklická voška ovsená (Sitobion avenae), ktorá prežíva celý vývoj na obilninách a trávach, na ktorých vo forme vajíčka aj prezimuje. Premnožením dokáže oslabiť klasy a znížiť úrodu vo fáze kvitnutia až mliečnej zrelosti. Nepriama škodlivosť je v prenose vírusu ako pri predchádzajúcej voške a vo vylučovaní medovice, vplyvom čoho sa na napadnutých častiach rastlín premnožujú huby. V potravinárskej pšenici klesá pekárenská kvalita zrna, z napadnutého jačmeňa je znížená kvalita sladu a v množiteľských porastoch sa zhoršuje kvalita osiva. Práve táto voška je preto najškodlivejšia. Optimálna ochrana klasov je od konca kvitnutia do začiatku tvorby obilky, ak je 3-5 vošiek v priemere na klas.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
