Afrika je druhým najväčším svetadielom na svete, má asi 1,4 miliárd obyvateľov, čo predstavuje 18 % celkovej svetovej populácie. Mimoriadna geografická a biologická rozmanitosť, ako i sociokultúrne bohatstvo Afriky hrajú dôležitú úlohu v svetovej živočíšnej produkcii.
Populácia hospodárskych zvierat v Afrike predstavuje jednu tretinu celosvetovej populácie a vytvára približne 40 % poľnohospodárskeho hrubého domáceho produktu (HDP) Afriky. Živočíšna výroba v Afrike je a bude stále významnejšia, pretože dopyt po potravinách živočíšneho pôvodu rastie v dôsledku rastúcej ľudskej populácie, príjmov a urbanizácie. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude ročná spotreba mäsa 14 kg a mlieka 30 l na osobu.
Bravčové mäso
Chov ošípaných je jedna z ciest, ktorou môže Afrika uspokojiť svoju potrebu živočíšnych bielkovín a tiež prispieť ku globálnym potrebám prostredníctvom exportu. Afrika sa podieľa 1,67 % na svetovej produkcii bravčového mäsa.
Globálny trend v svetovej produkcii a spotrebe mäsa ukázal, že bravčové mäso je veľmi dôležitým zdrojom živočíšnych bielkovín v ľudskej strave. Bravčové mäso má vysokú biologickú hodnotu, obsahuje esenciálne aminokyseliny a je ľahko stráviteľné. Odhady z údajov FAO ukazujú bravčové mäso ako celosvetovo najrozšírenejšie mäso, ktoré predstavuje 36 % celkovej svetovej spotreby mäsa; predbieha hydinové (33 %), hovädzie (24 %) a ovčie mäso (5 %).
Vysoká plodnosť, krátky generačný interval, vynikajúca konverzia krmiva a včasná zrelosť predurčujú ošípané ako zvieratá s veľkým potenciálom prispieť k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti v Afrike i na celom svete. Investície do chovu ošípaných sa preukázali ako jedny z najziskovejších, a to z dôvodu relatívne nízkych výrobných nákladov v porovnaní s inými druhmi hospodárskych zvierat.
Systémy chovu
V Afrike sú systémy chovu ošípaných rôznorodé, každý má svoj vlastný súbor výziev a príležitostí a často sa pohybujú od tradičných malých chovov až po intenzívne komerčné farmy. Tradičný chov umožňuje ošípaným potulovať sa za potravou, avšak sú vystavené extrémnym poveternostným podmienkam, hrozbám nákaz a aj krádežiam. Ošípané chované týmto spôsobom sú prevažne pôvodné plemená, aj keď sa používajú aj kríženci medzi domorodými a exotickými plemenami, ale nedosahujú predpokladanú úžitkovosť, pretože nemajú adekvátnu výživu na optimálny rast. Tradičné systémy s minimálnymi opatreniami biologickej bezpečnosti uľahčujú šírenie chorôb.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
