Kukuričná siláž patrí medzi najefektívnejšie objemové krmivá pre prežúvavce, najmä pre dojnice a výkrmový dobytok. Vyznačuje sa vysokou energetickou hodnotou, priaznivým obsahom stráviteľnej vlákniny a relatívne nízkymi nákladmi na jednotku prijatej energie. Vďaka týmto vlastnostiam tvorí základ kŕmnej dávky v intenzívnych systémoch živočíšnej výroby.
V súčasnosti však už nestačí zabezpečiť iba dostatočný objem kvalitnej siláže - čoraz väčší význam nadobúda ekonomická optimalizácia samotného procesu silážovania a snaha o maximalizáciu návratnosti investícií do jej výroby a efektívneho využitia.
Od hybridu po vyťaženie sila
Výber vhodného hybridu kukurice na siláž je z ekonomického hľadiska kľúčový. Zatiaľ čo tradičný poľnohospodársky prístup kladie dôraz najmä na výnos zelenej hmoty z hektára, ekonomicky orientovaný producent sleduje aj obsah škrobu, stráviteľnosť neutrálne detergentnej vlákniny a podiel sušiny, ktoré priamo ovplyvňujú energetickú hodnotu siláže a tým aj mliekovú úžitkovosť alebo hmotnostné prírastky.
Investícia do kvalitných silážnych hybridov, ktoré síce disponujú vyššou obstarávacou cenou osiva, sa podľa viacerých štúdií vracia v podobe efektívnejšej konverzie krmiva a nižšej potreby doplnkových jadrových krmív. Významný ekonomický rozdiel sa prejavuje najmä na farmách s vysokou mliekovou úžitkovosťou alebo v systémoch intenzívneho výkrmu býkov. Rovnako zásadný význam má aj správne načasovanie zberu. Ekonomický dopad predčasného alebo oneskoreného zberu môže predstavovať stratu až 80 - 100 €/ha v dôsledku nižšieho obsahu škrobu alebo zníženej stráviteľnosti vlákniny. Z tohto pohľadu sa technologická precíznosť zberu, vrátane optimálnej dĺžky rezanky a štruktúry vlákniny stáva dôležitým investičným faktorom.
V moderných podnikoch sa čoraz častejšie uplatňuje tzv. milk line monitoring, teda sledovanie vývoja mliečnej línie na zrne kukurice ako indikátora optimálneho termínu zberu. Každý deň predčasného alebo oneskoreného zberu môže znížiť nutričnú hodnotu siláže o 1 - 2 %, čo pri veľkých objemoch znamená významnú finančnú stratu.
Minimalizácia strát - maximalizácia návratnosti
Jedným z často podceňovaných, no ekonomicky kľúčových faktorov v procese silážovania sú straty počas fermentácie a odoberania siláže. Tieto straty sa bežne pohybujú v rozmedzí 10 až 20 %, no pri nesprávnej technológii a nedostatočnom manažmente môžu presiahnuť až 30 %, čo predstavuje stratu výživovej hodnoty vo výške 800 - 1 000 € na každých 100 ton siláže.
Hoci investície do kvalitnej silážnej fólie, netoxických závaží (napr. pieskových vakov), anaeróbnych inokulantov či precízneho utláčania môžu pôsobiť ako nákladová položka, ich návratnosť je rýchla a jednoznačne ekonomicky odôvodnená. Napríklad:
Z ekonomického hľadiska platí, že každý percentuálny bod zníženia straty siláže znamená úsporu približne 8 - 10 €/t, najmä v porovnaní s cenou nákupu náhradného krmiva. V niektorých krajinách sa už do praxe zavádzajú inteligentné monitoringové systémy, založené na teplotných senzoroch inštalovaných v sile. Tieto systémy v reálnom čase detegujú výskyt aeróbnej nestability. Včasný zásah môže v takomto prípade zabrániť znehodnoteniu stoviek ton siláže a tým významne znížiť finančné straty podniku.
Celý článok Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. a Ing. ZUZANY MLYNEKOVEJ, PhD. z NPPC – VÚŽV Nitra - Odboru výživy a malých hospodárskych zvierat - je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
