Laboratórne výsledky preukázali výskyt prípadov Q horúčky v obci Ráztočno, okres Prievidza. Začiatkom augusta o tom informovala Slovenská akadémia vied (SAV) na základe analýzy Národného referenčného centra (NRC) pre surveillance a laboratórnu diagnostiku rickettsióz.
Koncom júla hospitalizovali v bojnickej nemocnici 11 pacientov so zápalom pľúc neznámeho pôvodu. Uvedení pacienti majú väzby na obec Ráztočno. Potvrdilo sa, že za nákazou je baktéria Coxiella burnetii, ktorá spôsobuje Q horúčku. Ochorenie sa na Slovensku objavilo naposledy pred 30 rokmi. Kde sa v regióne baktéria zobrala a odkiaľ sa šíri, zatiaľ nie je známe.
Ide o ochorenie prenášajúce sa zo zvierat na človeka. Patogén sa zvyčajne šíri prostredníctvom kontaktu s infikovanými zvieratami, najmä prežúvavcami, ako sú ovce, kozy a hovädzí dobytok, Baktériu môžu prenášať aj voľne žijúce cicavce, plazy, ryby, vtáky a taktiež domáce zvieratá - mačky a psy. Ojedinele sa môže šíriť kliešťami alebo inými článkonožcami.
Baktéria sa nachádza v moči, stolici a mlieku infikovaných zvierat, ale najmä v maternici, placente a v plodovej vode. Nakaziť sa tak možno kontaktom s plodom, placentou či telesnými tekutinami z obdobia po pôrode zvieraťa. Nákaza je možná aj kontaminovaným mliekom alebo výrobkami z neho, prípadne s kontaminovanými poľnohospodárskymi produktmi, ako sú vlna, srsť, slama alebo seno.
„Baktéria je mimoriadne odolná v životnom prostredí a môže sa šíriť vzduchom, pričom infekčné častice sa dokážu preniesť vetrom do vzdialenosti dva kilometre a viac, čo následne môže viesť k ochoreniu bez zjavného kontaktu so zvieratami,“ upozornila Eva Špitálska z NRC. Dodala, že prenos z človeka na človeka je veľmi zriedkavý.
Zvýšenému riziku nákazy sú vystavení napríklad poľnohospodárski pracovníci, pracovníci na bitúnkoch, pracovníci v mäsokombinátoch, veterinári a pracovníci spracovávajúci vlnu. Pred nákazou je možné chrániť sa vyhýbaním kontaktu s infikovanými zvieratami, a tiež obmedzením aktivít, pri ktorých sa víri prach, pretože ten dokáže preniesť baktérie na dlhé vzdialenosti. Konzumovať by sa malo iba pasterizované mlieko a výrobky z neho a dôležité je dbať na dôkladnú hygienu rúk, obzvlášť po kontakte so zvieratami.
Čo vieme o Q horúčke?
Zo spočiatku tajomného zápalu pľúc sa vykľula zriedkavá choroba - Q horúčka. Očkovať sa proti nej nedá a príznakmi si ju možno zmýliť s chrípkou. Podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), výskyt na Slovensku bol v ostatných 20 rokoch minimálny; ročne bolo do Epidemiologického informačného systému nahlásených do 5 prípadov ochorenia. Hygienici v súčasnosti neevidujú nové prípady ochorenia, majú len podozrenia na Q horúčku odoslané obvodnými lekármi, no nie sú potvrdené. Nestúpol ani počet hospitalizovaných pacientov v bojnickej nemocnici. To však neznamená, že ochorenie sa nešíri, môže prebiehať aj asymptomaticky. Hygienici naďalej preverujú okolnosti, ktoré by pacientov spájali a odborní pracovníci stále vykonávajú epidemiologické vyšetrovanie.
Riaditeľ prievidzských veterinárov Igor Podoba informoval, že vzorky odobrali z dvoch väčších a jedného menšieho chovu. „Teraz sa zameriame na ďalšie zaregistrované chovy v širšom okolí,“ uviedol s tým, že kontrolám sa nevyhnú ani drobní farmári či ľudia, ktorí doma chovajú kravu, ovce či kozy. Postupovať budú podľa záznamov v centrálnej evidencii chovov. Problémom môžu byť neregistrované chovy, o ktorých veterinári nevedia, preto z nich nemôžu odobrať vzorky.
Na potvrdenie výskytu Q horúčky sa používajú špeciálne testy, ktoré väčšina komerčných laboratórií neponúka, pretože ochorenie je také vzácne, že sa im ho neoplatí vyšetrovať. Dajú sa vyšetriť protilátky proti Q horúčke, ale to väčšinou ponúkajú len tie najväčšie komerčné laboratóriá, alebo sa dá vyšetriť ešte nukleová kyselina v krvi metódou PCR, čo robí len Slovenská akadémia vied.
Príznaky podobné chrípke
Inkubačná lehota sa pohybuje od 14 dní do 21 dní, prípadne 30 dní. Na začiatku ochorenia sa u človeka objavia chrípke podobné príznaky ako bolesti svalov, kĺbov, hlavy, horúčka. Ochorenie často prejde samo bez toho, aby človek vôbec vyhľadal pomoc, pretože pripomína bežnú chrípku. Neskôr sa môžu vyskytnúť symptómy podobné ako pri meningitíde s bolesťami hlavy alebo so zápalom pľúc s kašľom. Niekedy sa môžu vyskytnúť aj ťažkosti pri dýchaní, ide však o zriedkavé príznaky. Q horúčka prejde veľmi často bez toho, aby sa vôbec diagnostikovala. Môže sa vyskytnúť aj vysoká horúčka, alebo len zvýšená teplota do 38 ºC.
Q horúčka sa pozorovaním rozpoznať nedá, len ak trvá dlho. Chrípka prejde do pár dní, covid do týždňa. Ak to dlhšie trvá, tak by to mohla byť Q horúčka. Špecifické príznaky neexistujú, preto sa ťažko diagnostikuje. Nie je pri nej výsev na koži ako pri podobných ochoreniach, ktoré by nás na to vedeli upozorniť. Sú to nešpecifické príznaky, a preto je veľmi poddiagnostikovaná.
Q horúčka sa lieči bežne dostupnými antibiotikami na báze tetracyklínu. Nebezpečnejšia je pre starších a chorých ľudí ako všetky ostatné ochorenia. Q horúčka nebýva nebezpečné život ohrozujúce ochorenie, lebo sa dá jednoducho liečiť a málokedy spôsobuje veľmi ťažké komplikácie. Ako závažnú komplikáciu môže vyvolať zápal srdcového svalu alebo zápal endokardu, čiže výstelky srdca a chlopní. Vtedy môže spôsobiť smrť, ale to býva zriedkavé.
