Tepelný stres v modernom chove ošípaných predstavuje závažný problém, ktorý významne ovplyvňuje fyziológiu, produkciu a welfare zvierat. S rastúcimi globálnymi teplotami a intenzifikáciou chovu sa tepelný stres stáva stále naliehavejšou témou.
Stres je definovaný ako stav, kedy je organizmus vystavený vonkajším alebo vnútorným faktorom, stresorom, ktoré narušujú jeho stále vnútorné prostredie, homeostázu. Ošípané sú homoiotermné živočíchy, čo znamená, že si udržujú stálu telesnú teplotu nezávisle od teploty okolia. Avšak ich schopnosť efektívne sa zbavovať prebytočného tepla je obmedzená, čo ich robí náchylnými na tepelný stres. Tepelný stres (TS) nastáva, ak ošípané nie sú schopné efektívne regulovať svoju telesnú teplotu v prostredí.
Intenzívny chov ošípaných vyžaduje kontrolu teploty, vlhkosti, svetelných podmienok, merania prachu, koncentrácie plynov i intenzity zvuku. Teplota by sa mala pohybovať čo najbližšie k termoneutrálnej zóne vekovej kategórie chovaných zvierat. Pri malých prasiatkach je to teplotné rozmedzie 22 - 28 ºC, pri rastúcich ošípaných do 20 ºC, pri zvieratách na konci výkrmu 16 - 18 ºC, gravidných prasniciach 15 - 18 ºC a pri laktujúcich prasniciach a kancoch okolo 16 ºC.
Teplota vonkajšieho prostredia však nie je jediným faktorom, ktorý navodzuje u zvierat TS. Do úvahy je nutné vziať tzv. efektívnu teplotu, ktorá závisí od teploty okolitého prostredia, ventilácie či typu podlahy. Tiež nedostatok podstielky a rošty môžu súvisieť so stresom, ktorý je navodený tým, že zvieratá sa nemôžu chovať prirodzene. Veľkú pozornosť treba venovať hygienickým podmienkam v stajni s turnusovým systémom.
Fyziológia stresu
Fyziologická reakcia na stres zahŕňa aktiváciu dvoch stresových osí - sympato-adreno-medulárnej osi (SAM) a osi, ktorá ovplyvňuje hypotalamus, hypofýzu a nadobličky (HPA). Os SAM riadi sympatikus autonómneho nervového systému. Pri jej aktivácii stresor stimuluje sympatický nervový systém, ktorý vyvolá uvoľnenie katecholamínov adrenalínu a noradrenalínu z drene nadobličiek. Keďže aktivácia SAM osi je sprostredkovaná najmä nervovým vedením informácie, možno jej efekt vypozorovať veľmi rýchlo od registrácie stresového podnetu. Ako dôsledok aktivácie SAM osi stúpa srdcová frekvencia a krvný tlak, zužujú sa krvné cievy v koži, a naopak, rozširujú sa cievy v svaloch, zorničky a aktivuje sa štiepenie glykogénu na glukózu, glykogenolýza a katabolický rozklad tukov v pečeni, lipolýza.
V prípade aktivácie HPA osi je v závislosti od stresového podnetu z hypotalamu uvoľňovaný hormón uvoľňujúci kortikotropín (CRH), ktorý reguluje produkciu adrenokortikotropného hormónu (ACTH) z predného laloku hypofýzy. ACTH následne spúšťa produkciu glukokortikoidov z kôry nadobličiek a navodzuje zvýšenie katabolických procesov. Hlavným stresovým glukokortikoidom u ošípaných je hormón kortizol. Kortizol vedie k produkcii glukózy v tkanivách s vysokým obsahom bielkovín a tuku. Glukokortikoidy rovnako stimulujú lipolýzu a proces glukoneogenézy, čo je tvorba glukózy z necukrových zdrojov, ktorými môžu byť rôzne aminokyseliny, laktát, pyruvát alebo glycerol.
Vplyv TS na príjem krmiva a vody
Jedným z najvýraznejších prejavov tepelného stresu u ošípaných je zníženie príjmu krmiva. Tento jav je spôsobený niekoľkými faktormi. Po prvé, trávenie krmiva generuje metabolické teplo, a znížením príjmu potravy sa ošípané snažia minimalizovať produkciu tohto vnútorného tepla, čím sa bránia prehriatiu. Po druhé, vysoké teploty môžu znižovať chuť k príjmu potravy a celkovú aktivitu zvierat. Ošípané sa stávajú letargickejšími a menej ochotnými konzumovať krmivo. Dlhodobé zníženie príjmu krmiva môže viesť k pomalšiemu rastu, nižšej produkcii mlieka u prasníc a celkovo k horšej kondícii zvierat.
Na druhej strane, príjem vody u ošípaných sa vplyvom TS výrazne zvyšuje. Voda hrá kľúčovú úlohu v termoregulácii ošípaných. Keďže sa nemôžu efektívne potiť, snažia sa ochladiť inými spôsobmi, ako je napríklad termická polypnoe, čo je zrýchlené povrchové dýchanie a tiež vyhľadávajú chladné povrchy, na ktoré si ľahnú. Zvýšený príjem vody pomáha kompenzovať straty tekutín spôsobené zrýchleným dýchaním a umožňuje ochladzovanie organizmu prostredníctvom odparovania z dýchacích ciest a kože. Dostatočný prístup k čerstvej a chladnej vode je preto pre ošípané v období tepelného stresu kľúčový pre udržanie hydratácie a minimalizáciu negatívnych dopadov vysokých teplôt.
Celý príspevok Doc. Ing. EVY CHMELÍKOVEJ, Ph.D. a kol. z Českej zemědělskej univerzity v Praze - nájdete v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 34.
