Na súčasné dojnice sú kladené vysoké nároky a ich organizmus potrebuje zodpovedajúce podmienky na to, aby im dokázal vyhovieť. Inak sa skôr alebo neskôr objavia problémy a tzv. produkčné choroby.
Mlieko a mäso patria historicky medzi základné potraviny na celom svete, a to bez ohľadu na názory odporcov konzumácie živočíšnych produktov. Pokiaľ ide o hovädzí dobytok, tak prvým stupňom, ktorý rozhoduje o úspechu produkcie mlieka a mäsa, je bachor, v ktorom sídli množstvo rozmanitých mikroorganizmov, ktoré pomáhajú zvieratám získavať energiu a živiny z krmiva. Od ich činnosti závisí život zvieraťa, jeho pohoda i úžitkovosť.
Vedci z univerzity v Edinburghu sa zamerali na detailnejšie štúdium bachorovej mikroflóry a s pomocou tzv. metagenomiky analyzovali genofond týchto mikróbov a ich podiel na procesoch v bachore. Vo vzorkách bachorovej tráveniny od 43 kráv identifikovali celkom 913 kmeňov mikroorganizmov, pričom na niektoré z nich narazili úplne prvýkrát a objavili i neznáme enzýmy, čo poukazuje na potrebu opakovaného skúmania už preskúmaného. Podľa profesora Micka Watsona z Roslin Institute na Edinburghskej univerzite išlo o fascinujúcu štúdiu, ktorá im ukázala, ako sa stále vraciame na začiatok poznávania tohto mikrosveta, ktorý má veľký vplyv na účinnosť trávenia kráv a ďalších prežúvavcov, efektivitu ich produkcie, zdravie i reprodukciu.
Obdobie okolo pôrodu
Negatívne vplyvy majú najväčšiu šancu pôsobiť v období, kedy krava prechádza dlhodobejším stresom, a tým môže byť čas pred a po otelení. S blížiacim termínom pôrodu sa zvyšuje počet faktorov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť nielen jeho priebeh, ale najmä obdobie po pôrode. Najvýraznejšou záťažou pre organizmus dojnice v dobe po otelení je stúpajúca mliečne produkcia a s ňou súvisiaci nárast potreby živín a energie. Primárnou snahou každého chovateľa je zaistiť zvieraťu také podmienky, či už po stránke výživy alebo prostredia, ktoré prispejú k minimalizácii rizika rozvoja metabolických problémov, ktoré dokážu narušiť nielen popôrodné obdobie, ale i celú laktáciu a reprodukčný cyklus.
Najdôležitejším preventívnym prvkom je optimálna kondícia kráv v dobe pred pôrodom a kontrola hladiny vápnika. Vedci z University of Missouri-Columbia zistili, že približne polovica dojníc trpí subklinickou hypokalcémiou, teda nízkou hladinou vápnika v krvi, a následne po otelení i vyšším podielom tuku v pečeni, čo býva spojené s ďalšími zdravotnými problémami - so zvýšeným rizikom zápalu maternice a mliečnej žľazy, ketózy, popôrodnej parézy a ďalších tzv. produkčných ochorení. V prvom rade je zrejmý vplyv na produkcii mlieka, a to nielen na nižšej úžitkovosti, ale často i na horšej kvalite. Následne sa môžu metabolické ťažkosti prejaviť v zhoršenej reprodukcii a v konečnom dôsledku môžu byť príčinou predčasného vyradenia dojnice.
V rámci svojho výskumu študovali stovku dojníc v priebehu dvoch rokov, aby určili, ako subklinická hypokalcémia ovplyvňuje ich zdravotný stav po otelení. Už v predchádzajúcej štúdii objavili negatívny vplyv tohto stavu na plodnosť a reprodukčné ukazovatele a odporučili venovať maximálnu možnú pozornosť manažmentu výživy v okolopôrodnom období a doplnenie vápnika na začiatku laktácie kráv, ktoré sú ohrozené subklinickou hypokalcémiou. Starším kravám i tým, v ktorých živote sa už tieto problémy vyskytli, je vhodné pridať vápnik - injekčne, v tabletkách či v kŕmnej dávke. Ale prídavok vápnika by mal prospieť aj kravám, ktoré prekonali dlhý či ťažký pôrod.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
