Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2-6,7. Ozimný jačmeň sa však často pestuje aj na takých pôdach, kde ozimná pšenica už neposkytuje uspokojivé úrody. Zvýšené nároky na pôdu má jarný jačmeň, ktorý sa vyznačuje plytkým koreňovým systémom, a zároveň aj krátkou vegetačnou dobou, sladovnícky navyše aj prísnymi požiadavkami na kvalitu úrody - preto vyžaduje rovnomerné zásobovanie vlahou, ako aj dostatok živín v ich ľahko prístupnej forme. Pre slabšie rozvinuté korene sladovnícky jarný jačmeň veľmi citlivo reaguje na stres, pričom z kvalitatívnych vlastností sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín. V akýchkoľvek nepriaznivých podmienkach, akými je nedostatok vody či úbytok listovej plochy dôsledkom nepriaznivých stresových podmienok, vrátane výskytu chorôb a škodcov, sa obsah bielkovín v zrne nežiaduco zvyšuje.
Nároky na pôdu a výber pozemku
Pre najcitlivejší sladovnícky jačmeň jarný sú ideálne kypré, stredne ťažké pôdy, černozeme a hnedozeme s priaznivým obsahom humusu, prípadne aj naplavené pôdy. Pre skorý výsev je dôležité, aby sa pôda na jar skoro prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach sa výsev a vzchádzanie porastu oneskoruje a úroda výrazne klesá. Tradične pôdy, vyhovujúce pestovaniu cukrovej repy, zvyčajne vyhovujú aj pestovaniu sladovníckeho jačmeňa. Nevhodné sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané - spravidla ťažké ílovité pôdy. Takéto pôdy sa vyznačujú narušeným vodo-vzdušným režimom a pre náročný jačmeň nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Na ľahkých pôdach sa tvorí zrno so silnejšími plevami a s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny. Na vlhkých, zamokrených a ťažkých pôdach je nedostatočný aj prísun vzduchu ku koreňom.
Pozemkom, náchylným na podmáčanie, je potrebné sa vyhnúť. Podobne z hľadiska histórie pozemku je potrebné sa vyhýbať riziku prenosu chorôb, ako aj odrodovej kontaminácii, a preto hlavne pestovaniu jačmeňa po jačmeni. Parcelu môže vyradiť aj prítomnosť rezíduí perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, najmä ak je dlhý polčas rozkladu účinnej látky sprevádzaný aj vyššou dávkou prípravku, či kombináciou s pôdno-klimatickými faktormi, ktoré danú perzistenciu zvyšujú - suchý ročník a vyššie pH pôdy zvyšujú perzistenciu napr. triasulfuronu a chlorsulfuronu. Rizikovými pre porasty jačmeňa sú aj rezíduá diuronu, terbuthylazine, triasulfuronu, pendimethaline, triallate, isoxaflutole, atď. Ide, respektíve môže ísť hlavne o deriváty fenyl-močoviny, diketonitilu, dinitroanilinu, triazinu, niektoré sulfonylmočoviny a ďalšie. Riziko poškodenia rezíduami herbicídov je vyššie pre porasty ozimného jačmeňa, kde je časový odstup od predplodiny potrebný k degradácii rezíduí podstatne kratší.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
