Popôrodné poruchy u prasníc predstavujú ekonomicky významný komplex ochorení v modernej produkcii prasiat na celom svete. Možné nálezy postihujúce mliečne žľazy a/alebo reprodukčný trakt a celkový zdravotný stav prasnice sú zhrnuté ako syndróm pozostávajúci zo súboru symptómov, ako je mastitída a/alebo metritída.
Najčastejšie sa používa termín syndróm popôrodnej dysgalakcie (PDS; Klopfenstein a kol., 2006), ale boli navrhnuté aj iné názvy, ako napríklad mastitída-metritída-agalakcia (MMA) či popôrodná agalakcia. Prevládajúcim príznakom je znížená produkcia mlieka s/alebo bez zjavnej mastitídy počas prvých dní po pôrode. Zvýšené straty prasiat v dôsledku vysokej úmrtnosti spôsobenej nedostatočnou produkciou mlieka, vedú k výrazne zníženému počtu odstavených prasiat.
Možné príčiny PDS sa líšia a etiológia syndrómu je jednoznačne multifaktoriálna (Kemper, 2020). Vo väčšine prípadov je PDS obmedzený na niekoľko zvierat. Väčšina výskumov na túto tému sa uskutočnila medzi 70. a 90. rokmi 20. storočia (Gerjets a Kemper, 2009). Napriek pokračujúcim výskumným aktivitám nedošlo k žiadnemu skutočnému prielomu a nebola identifikovaná žiadna jediná príčina. To buď potvrdzuje multifaktoriálnu etiológiu, alebo naznačuje, že ak existuje jedna jediná príčina, môže byť maskovaná inými prekrývajúcimi sa faktormi. Oboje možno očakávať pri syndróme definovanom ako súbor symptómov. PDS sa však na farmách stále pravidelne diagnostikuje. V praxi možno väčšinu klinických prípadov účinne liečiť protizápalovými liekmi, hormónmi alebo antibiotikami. Napriek tomu, vzhľadom na vyvíjajúcu sa potrebu rozumného používania antimikrobiálnych látok v poslednom desaťročí je nevyhnutný podrobnejší pohľad na patoetiológiu a možnú prevenciu PDS.
Výživa prasníc
Gravidná prasnica potrebuje živiny a energiu na záchov, prírastok hmotnosti, potrebu termoregulácie, rast plodov, tvorbu plodovej vody, placenty, rozvoj maternice a mliečnej žľazy. Reštrikcia kŕmenia je nutná, len tak sa zabráni nadmernej depozícii tuku počas gravidity a podporí príjem krmiva počas laktácie. Podceňovanie presného kŕmenia počas gravidity vedie k zníženiu príjmu krmiva v čase dojčenia, predčasnému vyraďovaniu prasníc a vysokej embryonálnej mortalite.
Medzi najdôležitejšie faktory tak patrí udržanie vhodnej kondície prasníc. V prvej polovici gravidity sa obnovujú a vytvárajú rezervy živín v tele prasnice. Tieto rezervy slúžia na zabezpečenie optimálneho rastu plodov v poslednej tretine gravidity a ovplyvňujú priebeh laktácie. Zlepšenie produktivity prasníc naďalej zvyšuje metabolické nároky počas laktácie. Prasnice zvyčajne katabolizujú telesné zásoby, aby uspokojili potreby produkcie mlieka. Pridanie zdrojov energie do laktačných kŕmnych dávok zvyšuje príjem energie a výdaj energie v mlieku, čo vedie k zníženiu straty telesnej hmotnosti a zlepšeniu rýchlosti rastu vrhu. U dojčiacich prasníc je nutné počítať s tým, že v čase laktácie potrebuje prasnica prijať 7 - 8 kg zmesi. Na zabezpečenie vysokej produkcie mlieka si časť živín (energie) získa tak, že ich odbúra zo zásob svojho tela. Ako lepší spôsob sa pri moderných typoch prasníc ukazuje tzv. priama konverzia, kedy laktujúca prasnica z prijatého krmiva priamo produkuje mlieko (Zeman a kol., 2023).
Prechodné obdobie
Prechodné obdobie (peripartálna fáza) je obdobie okolo pôrodu, kedy prasnice prechádzajú z neskorej gravidity do rannej laktácie. Hoci sa tento termín v súčasnosti často používa, neexistuje konsenzus o trvaní tohto obdobia. Väčšina sa zhoduje v tom, že prechodné obdobie zahŕňa posledných 5 - 7 dní gravidity a prvých 3 - 5 dní laktácie a je charakterizované dramatickou zmenou v požiadavkách na živiny zo dňa na deň (Feyera a Theil, 2017).
Pre prasnice je v tomto období charakteristická nerovnováha medzi príjmom a výdajom živín v dôsledku rýchleho rastu plodov a vývoja mliečnej žľazy, procesu pôrodu, produkcie kolostra a nástupu vysokej produkcie mlieka po pôrode a prechádzajú tak významnými metabolickými zmenami. Blížiaci sa pôrod prináša fyziologické zmeny v dôsledku zmeny aktivity reprodukčných hormónov. Počas tohto obdobia prasnice prechádzajú zmenami výživy a ustajnenia, ktoré ovplyvňujú fyziologické zmeny hormonálnej a metabolickej regulácie z obdobia gravidity do fázy laktácie. Zmena ustajnenia v tomto období je realizovaná presunom prasníc zo skupinového na individuálne ustajnenie v pôrodných boxoch a manipulácia s prasnicami počas presunu vyvoláva stres.
Viac sa dočítate v príspevku Doc. MVDr. LUKÁŠA BUJŇÁKA, PhD. z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 37.
