Odporúčanie skracovať chvosty jahniat sa po prvýkrát objavilo v austrálskej publikácii v roku 1943. Dôvodom bolo zabránenie hromadeniu sa výkalov okolo chvosta a tým aj nakladeniu muších lariev do vlny. Odvtedy však bolo realizovaných mnoho vedeckých štúdií, ktoré dokázali, že skracovanie chvosta je pre jahňatá bolestivé a zhoršuje ich welfare.
Najnovšie vedecké práce dokonca ukazujú, že táto zootechnická procedúra môže mať aj dlhodobé negatívne vplyvy na welfare zvierat. Napriek tomu sa skracovanie chvostov často vykonáva bez použitia anestetík. V článku diskutujem o opodstatnenosti tejto procedúry a jej vplyvoch na welfare a produkciu jahniat. A tiež o tom, ako možno tieto negatívne vplyvy zmierniť.
Dôvody skracovania chvosta
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa skracovanie chvostov jahniat vykonáva. Prvým dôvodom je zabránenie nahromadeniu výkalov okolo chvosta a tak aj infekciám spôsobených mušími larvami. Hlavne u jahniat sa môžu vyskytnúť hnačky, ktoré priťahujú muchy. Tie následne kladú do vlny vajíčka a vyliahnuté larvy sa živia pokožkou hostiteľa, čím dochádza k infekciám. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k úmrtiu jahniat. Muchy priťahujú i zvyšky krvi okolo chvosta oviec po pôrode jahniat. Existujú aj názory, že prítomnosť výkalov v okolí chvosta zvyšuje pravdepodobnosť, že sa do vagíny dostanú baktérie prostredníctvom penisu barana.
Výskyt myiáz (invázie lariev múch) je do veľkej miery ovplyvnený klímou. Ovce chované extenzívne v lokalitách, kde je nízka vlhkosť vzduchu sú zriedkakedy postihnuté myiázami a preto skracovanie chvosta nemusí byť nutné vôbec. Na druhej strane, myiázy sa častejšie vyskytujú v lokalitách s vysokou vlhkosťou ako je napríklad Veľká Británia. Výsledky vedeckých prác na túto problematiku sú však zmiešané. Napríklad Fisher a Gregory v roku 2007 zistili, že ovce s dlhšími chvostami sú skutočne špinavšie od výkalov. Na druhej strane, Scobie a kol. (1999) nezistili žiadny vzťah medzi dĺžkou chvosta a čistotou v okolí chvosta. Prekvapivo existujú aj štúdie, kde autori zistili, že ovce so skráteným chvostom boli špinavšie (napr. Watts and Marchant, 1977).
Keďže existuje len málo prác na túto tému, je možné, že výsledky sú ovplyvnené viacerými faktormi ako sú napríklad plemeno či kŕmny režim zvierat. Podobne rozporuplné sú aj výsledky štúdií, v ktorých sa autori zamerali na hodnotenie myiáz u oviec so skráteným alebo intaktným chvostom. Skracovanie chvostov oviec sa vykonáva aj v oblastiach, kde sa nevyskytujú myiázy alebo pri plemenách, ktoré nemajú vlnu. V týchto prípadoch môže byť dôvodom estetické hľadisko, uľahčenie strihania alebo presvedčenie, že chvost sťažuje párenie. Čas vynaložený na strihanie oviec s intaktným alebo skráteným chvostom bol doteraz porovnaný len v jednej vedeckej práci. Výsledky ukázali, že strihanie oviec s veľmi krátkym chvostom trvalo o 12 sekúnd kratšie. Argument, že chvost je prekážkou pri vstupe penisu barana do vagíny, je diskutabilný. V niektorých špecifických situáciách chvost skutočne môže sťažovať párenie, ale treba si uvedomiť, že chvost ovce zohráva pri párení aj viaceré dôležité úlohy. Pohyby chvosta ovce napríklad pomáhajú baranovi určiť, ktorá samica sa práve nachádza v ruji.
Viac sa dočítate v odbornom príspevku Mgr. KATARÍNY BUČKOVEJ, Ph.D., výskumnej pracovníčky so zameraním na welfare hospodárskych zvierat - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 40.
