
Mierne nadnesený názov odborného seminára, ktorý zorganizovalo začiatkom novembra 2025 v Nitre Združenie pestovateľov obilnín s podporou spoločnosti MOREAU AGRI s.r.o., reflektoval na viaceré aktuálne témy súčasnosti. Sú spojené s nepredvídateľnosťou počasia, ktorá sa prejavuje čoraz častejšie v súvislosti so zmenou klímy, ekonomikou, pri ktorej často peniaze „vložené do zeme vyletia následne do vzduchu“, ale aj modernými trendmi a prístupmi v poľnohospodárstve. Odborné podujatie bolo zamerané aj na situáciu v príprave Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 spolu s prezentáciu možností využitia dronov a ukážkou ich činnosti.
Ekonomika odvetvia
„ Všetci sme sa mohli presvedčiť o význame pestovania obilnín na Slovensku z pohľadu zabezpečenia potravinovej bezpečnosti krajiny hlavne v krízových situáciách, akou bola napríklad pandémia covid-19, “ uviedol na úvod svojej prezentácie k téme ekonomiky obilninárstva a perspektívam predseda predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín Ing. Martin Maček. Obilniny stále patria k tradičným a najdôležitejším plodinám na Slovensku, ekonomiku ich pestovania však sprevádzajú v súčasnosti viaceré problémy. Sú spojené predovšetkým s kolísaním cien, rastom nákladovosti, silnou konkurenciou zo zahraničia aj v súvislosti s Ukrajinou a zníženou podporou zo strany štátu a EÚ. Rozkolísanosť cien bola dokumentovaná aj na grafe odbytových cien potravinárskej pšenice v EÚ v období 2014-2024. „Krivka má síce stúpajúcu tendenciu, ale so značnými výkyvmi, “ uviedol Ing. Maček. Odbytová cena pšenice raketovo vyskočila v roku 2022, odvtedy sme svedkami poklesu, pričom náklady majú stúpajúcu tendenciu. „ Výkupné ceny potravinárskej pšenice pre prvovýrobcov by pri súčasnej nákladovosti mali byť aspoň 200 Eur za tonu, “ dodal Ing. Maček. Na rozdiel od obdobia predchádzajúcich rokov, keď boli určité rezervy v celkovej racionalizácii podnikov, v súčasnosti sa hľadajú oveľa ťažšie.
Výzvy budúcnosti
Pripravovaná schéma ďalšieho obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky, z hľadiska podpôr a prerozdeľovania financií na poľnohospodárstvo, smeruje k väčšej zainteresovanosti a rozhodovaniu národných politík jednotlivých štátov EÚ . Niektoré krajiny aj doteraz masívnejšie podporovali poľnohospodárstvo a je predpoklad, že pri takomto nastavení sa rozdiely budú ešte prehlbovať. Sektor sprevádza aj nedostatok pracovnej sily a vo všeobecnosti nezáujem mladých o štúdium na školách s týmto zameraním. Z pohľadu budúcnosti čaká odvetvie digitalizácia fariem, väčšie využívanie moderných nástrojov v poľnohospodárstve, vrátane prvkov precízneho poľnohospodárstva, veľkou témou sú genómové techniky, riešenie vody a závlah, ekologizácia pestovania aj v súvislosti s ekonomikou a podporami v tejto oblasti. „ Veľa a dlho sa hovorí aj o zhodnocovaní úrody a spracovateľskom priemysle, ktorý na Slovensku takmer neexistuje,“ uviedol Ing. Maček. Ako dodal, pri súčasnej situácii a nastavení podnikateľského prostredia je však realizácia takýchto plánov zrejme málo pravdepodobná. Aké sú teda odporúčania pre pestovateľov? Zvyšovať efektivitu z pohľadu prác na poli aj v súvislosti s pracovnou silou, budovať dlhodobé partnerstvá, diverzifikovať plodiny aj trhy, využívať dotácie na modernizáciu fariem a šetriť náklady.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.